SBORNÍK 66 SVOČ 2016

športového zväzu a štát zároveň na účely tejto reprezentácie poskytuje rôzne dotácie. 13 V neposlednom rade aj existencia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu je znak naznačujúci existenciu verejného záujmu v oblasti športu; ak by tomu tak nebolo a športové zväzy by boli občianskymi združeniami pôsobiacimi v súkromnoprávnej sfére, mohli by sme predpokladať existenciu ministerstva aj pre iné špecializované ob- čianske združenia, hoci aj pre združenia záhradkárov. Druhým pojmom je pojem spravovať , ktorý môžeme definovať ako činnosť ve- denia, riadenia, príp. ako činnosť zabezpečovania. 14 Úlohy, ktoré majú jednotlivé subjekty v rámci športového hnutia zabezpečovať sú vymedzené v zákone o športe. Zaraďujeme sem napríklad úlohy uvedené v § 16, § 17 ods. 2 a ods. 3, § 25 ods. 4 a § 26 ods. 3 zákona o športe. V nadväznosti na už uvedené môžeme nazrieť na verejnú správu aj cez jej funkčné ponímanie. Definíciu nám potom ponúka napríklad učebnica M. Vrabka a autorské- ho kolektívu Správne právo hmotné, všeobecná časť, ktorá uvádza „Pri zhrnutí poznat- kov o pojmoch verejný a správa môžeme vyvodiť záver, že verejná správa vo funkčnom poňatí je zabezpečovanie vecí, na ktorých má záujem celá spoločnosť.“ 15 Jednotlivé úlohy a činnosti s nimi spojené, ako i celospoločenský záujem a jeho existenciu sme uviedli, respektíve dokázali vyššie. Pre naše účely z toho vyplýva medzitýmny záver – ak uznáme, že tieto dva pojmy sa nachádzajú a majú význam aj v oblasti športu, mali by sme potom športové organizácie zaradiť do organizačnej štruktúry verejnej správy. Kam presne by však v rámci verejnej správy mali šport a športové organizácie patriť? Verejnú správu môžeme deliť na štátnu správu, samosprávu a ostatnú verejnú sprá- vu. Samosprávu ďalej delíme na územnú samosprávu a záujmovú samosprávu. Ak by sme teda chceli zaradiť športové organizácie do sústavy verejnej správy, najbližšie asi budú mať práve k záujmovej samospráve. Nižšie v práci sa totiž pokúsime preukázať, že športové organizácie nemožno zaradiť do sféry štátnej správy, ale ani do sféry ostat- nej verejnej správy. Štátnu správu vymedzujeme ako „organizátorskú činnosť, ktorá je charakterizova- ná svojou podzákonnou, nariaďovacou a výkonnou povahou, možnosťou determinovania jej činnosti inštrukciami nadriadených orgánov a každodennou iniciatívnou operatívnou aktivitou štátnych orgánov.“ 16 Toto vymedzenie je vymedzením štátnej správy z dyna- mického hľadiska. Z tohto pohľadu pritom platí, že samospráva, štátna správa a možno povedať, že i ostatná verejná správa, sú si v dynamickom poňatí podobné. Rozdiel me- dzi nimi zdôrazňuje najmä ich statické vymedzenie. Štátnu správu možno vykonávať originálne alebo ako prenesený výkon štátnej správy. A práve tu nachádzame rozlíše- 13 Tamže, 81, 83 s. 14 Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012. 24 s. ISBN 978-80-89603-03-9

15 Tamže, 24 s. 16 Tamže, 110 s.

329