SLP 05 (2013)

nych záväzkov je obyčajový charakter priznávaný napríklad väčšine práv zakotvených v MPOPP, čím by korešpondujúce záväzky dopadali na medzinárodné organizácie, a teda i na Európsku úniu. Nezastierame, že pre obyčajové normy medzinárodného práva (nielen) v oblasti ľudských práv je symptomatická väčšia či menšia miera neistoty ohľadne otázky či a prípadne v akom rozsahu sa určitá norma skutočne stala súčasťou obyčajového práva. 21 Abstraktne a zároveň precízne zároveň sa táto otázka zodpovedať nedá, preto hľadanie odpovede na ňu by prekročilo možnosti tohto príspevku a navyše sa na tomto mieste nejaví ako nevyhnutné. Je totiž málo pravdepodobné, že by obyča jové ľudskoprávne záväzky Únie zohrávali zásadnú úlohu (snáď s výnimkou kontextu vzťahov s tretími štátmi a medzinárodnými organizáciami) s ohľadom na pomerne solídne ukotvenie ľudskoprávnych štandardov vo vnútroorganizačných a zmluvných prameňoch záväzkov EÚ. b) L’udskopravné záväzky vyplývajúce z práva Európskej Únie Európska únia existuje a funguje ako medzinárodná organizácia na právnom zákla de tvorenom predovšetkým jej zakladajúcimi zmluvami. Tieto zmluvy, ZEÚ a ZFEÚ, reflektujú a i konkrétne stanovujú systém základných hodnôt a cieľov, ktoré sú záväzné pre jej činnosť smerom navonok i dovnútra. Zakladajúce zmluvy EÚ sú tak okrem medzinárodného práva ďalším prameňom ľudskoprávnych záväzkov Únie. Ochrana ľudských práv patrí medzi ciele EÚ, ako ich uvádza čl. 3 ZEÚ. Podľa čl. 3 ods. 5 ZEÚ „ Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy a prispieva … k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiava niu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov. “ Povinnosť rešpektovať ľudské práva je tak možné považovať za vše obecnú zásadu, ktorá platí i pre aktivity Únie v rámci medzinárodného spoločenstva, a teda i v kontexte operácií krízového manažmentu. Tento záver podporuje článok 21 ZEÚ, podľa ktorého: „ Činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, kto ré (…) hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a ne deliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárod ného práva. (…) Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov a to s dôvetkom, že sa to týka len pravidiel relevantných pre aktivity medzinárodnej organizácie a len ak je organizácia schopná (čo do spôsobilostí) a oprávnená (čo do kompetencií) tieto pravidlá aplikovať. Pozri napríklad už BOTHE, Michael. Die Stellung der Europäischen Gemeinschaften im Völkerrecht. ZaöRV . 1977, roč. 37, č. 1, s. 122-137, predovšetkým s. 126-128; BLECKMANN, Albert. Zur Verbindlichkeit des allgemeinen Völkerrechts für Internationale Organisationen. ZaöRV . 1977, roč. 37, č. 1, s. 107-121. Naopak napríklad Klabbers sa tejto otázke vo svojej publikácii zjavne vyhol a vôbec ju neanalyzuje (KLABBERS, Jan. International Institutional Law . 2nd ed. Cambridge: Cambridge University Press, 2009). 21 QUÉNIVET, Noelle. Human Rights Law and Peacekeeping Operations, in: ODELLO, Marco a Ryszard W. PIOTROWICZ. International military missions and international law . Boston: Martinus Nijhoff Publishers, 2011, s. 99-145, s. 118.

29