SLP 05 (2013)

nemôže slúžiť členským štátom ako spôsob, ktorým by obišli, či sa dokonca zbavili svojich medzinárodnoprávnych záväzkov. Preto sú na mierové operácie v rámci SBOP, ktorých realizácia je pričítateľná Únii samotnej na základe výkonu kontrolnej a veli teľskej právomoci príslušnými únijnými orgánmi, 31 použiteľné nielen záväzky Únie vyplývajúce z CHZP a EDĽP, ale i ľudskoprávne štandardy vyplývajúce z dokumentov, ktoré sú záväzné pre participujúce (členské) štáty, ako napríklad záväzky z MPOPP, ktoré nemajú charakter obyčajového medzinárodného práva. Otázka zodpovednosti za plnenie týchto záväzkov je otázkou odlišnou a v kontexte otázky pričitateľnosti by sa mozrejme bolo nutné konkrétne identifikovať, či sa pri porušení primárneho záväzku jednalo o záväzok EÚ alebo jej členských (či na operácii participujúcich tretích) štátov. Ako formálny zdroj ľudskoprávnych záväzkov je ešte možné uviesť rozhodnutia Rady, či jej tzv. jednotné akcie, ktoré sú právnymi aktmi EÚ a zároveň formálnou po dobou napríklad pre operačný plán, pravidlá použitia sily (tzv. Rules of Engagement), ako aj pre celú škálu ďalších dokumentov a opatrení slúžiacich k realizácii jednotlivých operácií. 32 Z hľadiska obsahového však tieto právne akty spravidla nie sú zdrojom pô vodných ľudskoprávnych záväzkov, ale skôr odrážajú a zaisťujú dodržiavanie povinnos tí vyplývajúcich z primárneho práva a medzinárodnoprávnych záväzkov EÚ. Aplikácia l’udských práv: progres a limity Prenikanie ľudskoprávnej agendy do hodnotového rámca Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie je dlhodobo 33 charakteristickou črtou spo 31 Európska únia v súčasnosti nedisponuje vlastnými stálymi ozbrojenými silami a kontingenty nasadzované v operáciách krízového manažmentu sú vojenskými jednotkami vyčlenenými z ozbrojených síl členských štátov, prípadne tretích krajín, ktoré sa rozhodli na jednotlivých operáciách zúčastniť. I keď si vysielajúce štáty ponechávajú určité právomoci nad jednotkami, kontrola a velenie nad nimi sú prevedené na orgány EÚ. Medzi týmito orgánmi zohráva dôležitú úlohu predovšetkým Politický a bezpečnostný výbor, ktorý vykonáva politickú kontrolu, určuje stratégiu, tiež tzv. reťazec velenia i samotného veliteľa operácia, ktorý je zodpovedný za vojenské vedenie operácie spolu s Vojenským výborom EÚ. 32 Európska únia vytvorila v rámci inštitucionálnej infraštruktúry i špeciálny orgán zameraný na problema tiku ľudských práv vo vonkajších vzťahoch EÚ – tzv. Pracovnú skupinu pre ľudské práva (Human Rights Working Group, COHOM). Viac informácií je dostupných na webových stránkach COHOM: http:// eeas.europa.eu/human_rights/workgroup/index_en.htm. 33 Tento fakt potvrdzuje existencia celej škály dokumentov rôzneho charakteru, ktoré sa zameriavajú na problematiku ľudských práv v kontexte SZBP obecne, alebo krízového manažmentu konkrétne. Pozri napríklad: Lessons and best practices of mainstreaming human rights and gender into CSDP military operations and civilian missions (17138/1/10 REV 1); Mainstreaming Human Rights and Gender into European Security and Defence Policy, compilation of relevant documents (2008); Mainstreaming human rights into ESDP (11936/4/06); Mainstreaming human rights across CFSP and other EU policies (10076/06); Comprehensive approach to the EU implementation of the United Nations Security Council Resolutions 1325 and 1820 on women, peace and security (15671/1/08); Implementation of UNSCR 1325 as reinforced by UNSCR 1820 in the context of ESDP (15782/3/08); Draft general review of the implementation of the Checklist for the Integration of the Protection of Children affected by Armed Conflict into ESDP Operations (9822/08); Update of the EU Guidelines on children and armed conflict (10019/08); EU guidelines on violence against women and girls and combating all forms of discrimination against them (16173/08); Implementation of UNSCR 1325 and UNSCR 1820 in

32