SLP 09 (2015)

postoj je však neudržateľný, a to nie na základe teoretických medzinárodnoprávnych konštrukcií a debát, ale predovšetkým preto, že by tak dochádzalo k ignorácii faktic- kého stavu a vývoja v medzinárodnom spoločenstve, i v medzinárodnom práve ako jeho normatívnom rámci. Analýza problematiky je tak opodstatnená zmenami vo funkčnom zameraní, v rozsahu kompetencií, ale i v charaktere na ich základe realizo- vaných aktivít medzinárodných organizácií v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. Tie totiž stále častejšie nadobúdajú charakter situácií, ktoré napĺňajú znaky ozbrojeného konfliktu v zmysle MHP a do ktorých vstupujú ako ozbrojený aktér medzinárodné organizácie či už za účelom zabrániť vzniku, alebo naopak s mandátom k ukončeniu už prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu. Príkladom je samotná OSN ako najvýraznejšia medzinárodná organizácia, do ktorej agendy patria už desiatky rokov mierové misie na udržanie mieru ( peace-keeping ) a na vynútenie mieru ( peace-enforcement ). Ďalšími príkladmi ale môžu byť tak Severoatlantická aliancia, či Európska únia, ktorá v posled- ných desaťročiach prešla ako bezpečnostný aktér výraznou emancipáciou, pre ktorú je charakteristické okrem iného rozšírenie typologického spektra operácií okrem iného i na operácie na vynútenie mieru, t.j. operácie smerujúce k ukončeniu ozbrojeného konfliktu a nastolenia mieru. 3 Ako trefne konštatuje Veronika Bílková, „medzinárodné organizácie sa do ozbrojených konfliktov zapájajú stále častejšie. Niektoré majú vedenie vojny, resp. vynucovanie mieru, stanovené ako jeden z hlavných cieľov (OSN), ak nie v podstate ako cieľ jediný (NATO)“. 4 Ústredným problémom, ktorý z tohto faktu vyplýva, je nejasnosť (právneho) postavenia v systéme medzinárodného humanitárneho práva. Práve k načrt- nutiu základných aspektov tejto problematiky má prispieť tento príspevok, ktorý už ale z podstaty veci a komplexnosti analyzovanej otázky nemôže byť všeobsažným, či dokonca zamýšľajúcim podať vyčerpávajúcu a konečnú odpoveď. Diskusia k pôsobnosti medzinárodného humanitárneho práva v kontexte medzi- národných organizácií začala predovšetkým v súvislosti so zrodom mierových operá- cií. Personál OSN, i keď často vybavený len ľahkými zbraňami, sa v rámci mierových operácií dostával stále častejšie do situácií, v ktorých bol k použitiu zbraní donútený, hoci v sebaobrane (a teda mimo rámec MHP). Na potrebu hlbšej analýzy v praxi i do- ktríne, ale aj na potrebu prehodnotenia postoja OSN k MHP, poukázal predovšetkým dynamický vývoj v tejto oblasti v deväťdesiatych rokoch, kedy došlo k signifikantnému nárastu počtu mierových operácií OSN, a čo je podstatnejšie, došlo tým i ku ko- rešpondujúcemu nárastu komplexnosti mandátov týchto operácií. 5 Tradične pasívna 3 Civilné a vojenské prostriedky môže Únia podľa čl. I-42 ods. 1 a čl. I-43 ods. 1 ZEÚ využiť pri misiách mimo Únie, zahŕňajúc „ spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a na udržiavanie mieru, ako aj misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií po ukončení konfliktu .“ 4 ONDŘEJ, Jan, ŠTURMA, Pavel, BÍLKOVÁ, Veronika, JÍLEK, Dalibor. Mezinárodní humanitární prá- vo . Praha: C.H.Beck, 2010, s. 68. ISBN 978-80-7400-185-7. 5 MURPHY, Ray. International humanitarian law training for multinational peace support operations – lessons from experience. International Review of the Red Cross, No. 840, 2000, s. 953-968; pozri aj

50