SLP 09 (2015)

͸. Vecná pôsobnosť MHP Pre vymedzenie pôsobnosti MHP ratione materiae má zásadný význam pojem ozb- rojený konflikt, keďže MHP je aplikovateľné práve a len v situáciách ozbrojeného konfliktu (spoločný čl. 2 ods. 1 Ženevských dohovorov[1949]). Je priam obsoletné pripomínať, že medzinárodné právo ako také nedefinuje tento termín a že existencia ozbrojeného konfliktu musí byť určená na základe objektívnych faktických skutočnos- tí, bez ohľadu na prípadné právne hodnotenie strán konfliktu. Je tak nutné si uvedo- miť, že pre hodnotenie určitej situácie ako ozbrojeného konfliktu v zmysle MHP je zapojenie medzinárodných organizácií (nech už akýmkoľvek spôsobom) irelevantné. Inak povedané, angažovanosť medzinárodných organizácií v určitej situácii ako taká nemodifikuje podmienky vecnej pôsobnosti MHP. Rovnako žiaden vplyv nemá sku- točnosť existencie, pôvodu či rozsahu mandátu operácie, keďže sa jedná o otázku jus ad bellum a nie jus in bello . Špecifickým problémom súvisiacim s medzinárodnými organizáciami je otázka právnej povahy konfliktu, do ktorého medzinárodná organizácia vstúpi. Otázkou v tomto prípade už nie je pôsobnosť ratione materiae medzinárodného humanitárneho práva ako celku, ale pôsobnosť jednotlivých podmnožín jeho pravidiel, ktoré MHP pre jednotlivé kategórie konfliktov stanovuje, a teda vlastne jeho rozsah. Táto otázka vyvstáva logicky v kontexte vnútroštátnych konfliktov, keďže u konfliktu medzinárodného rázu (v zmysle MHP) nie je badateľný žiaden dôvod, ktorý by opodstatňoval a umožňoval na vzťah jednotiek medzinárodnej organizácie a ostatných strán konfliktu aplikovať režim vnútroštátnych ozbrojených konfliktov. V prípade konfliktu nemajúceho medzinárodný charakter sa pri účasti jednotiek medzinárodnej organizácie (alebo i multinárodných síl napríklad koalície štátov nezaštítenej medzinárodnou organizáciou) tradične hovorí o zmedzinárodnenom ozbrojenom konflikte. 11 Takúto kategóriu ale súčasné pozitívne medzinárodné huma- nitárne právo nepozná, a teda neobsahuje pre ňu žiaden vlastný, špecifický právny re- žim. Ba čo viac, v odborných kruhoch nepanuje jednotný názor na to, či sa v takom prí- pade budú aplikovať pravidlá medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného kon- fliktu, prípadne sa uplatní režim zmiešaný. 12 Názory sú značne roztrieštené, ako ilustruje i správa zo stretnutia expertov k multinárodným mierovým operáciám, ktorá uvádza: “Taking it as a starting point that international humanitarian law could possibly apply to UN mandated operations, the participants discussed whether the law of international 11 ONDŘEJ, Jan, ŠTURMA, Pavel, BÍLKOVÁ, Veronika, JÍLEK, Dalibor, op.cit., s. 50 an., predovšetkým s. 53-54. 12 Táto možnosť „rozdelenia“ režimu je odvodzovaná z rozsudku MSD vo veci Military and Paramilitary Activities in and against Nicaragua (merits) (Nicaragua v. United States of America) , 1986 Reports, s. 14. Podľa MSD na konflikt medzi contras a nikaraguiskými silami bol aplikovateľný režim konfliktov nemaj- úcich medzinárodný charakter, kým na aktivity USA voči Nikaragui sa uplatňovali pravidlá medzinárod- ného ozbrojeného konfliktu.

52