SLP 09 (2015)

že by v takomto prípade medzinárodná organizácia „vypadla“ zo zodpovednostného režimu. Alternatívou by tak bolo len odvodiť pôsobnosť noriem MHP ratione personae nejakým iným spôsobom, než na základe subjektívnej vecnej spôsobilosti. Druhým aspektom, ktorý v rámci osobnej pôsobnosti pravidiel MHP zohráva dô- ležitú úlohu, je otázka úrovne organizácie. Tento aspekt je všeobecne uznávaný ako určujúci pre vlastnosť neštátneho aktéra ako strany ozbrojeného konfliktu. Je i súčas- ťou definície ozbrojeného konfliktu v judikatúre medzinárodných trestných orgánov: v rozhodnutí Odvolacej komory Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu o jurisdikcii vo veci Tadič, 20 resp. vo vyjadrení prvej Komory ICTR v prípade Akayesu. 21 Komentár MVČK k čl. 1 Druhého dodatkového protokolu k Ženevským konvenciám (DP II.) poukazuje na previazanosť medzi úrovňou organizácie strán konfliktu a ich schopnosťou implementovať podstatné ustanovenia Protokolu. Cieľom požiadavku určitej úrovne organizácie je, aby entity zaangažované v konflikte boli schopné zabez- pečiť implementáciu podstatných záväzkov vyplývajúcich z MHP. Určujúcim fakto- rom v tomto ohľade je veliteľská a kontrolná právomoc. Na prvý pohľad sa nejedná o problematický aspekt, keďže k prenosu veliteľskej a kon- trolnej právomoci bežne v multinárodných operáciách (či už pod záštitou medzinárod- nej organizácie alebo nie) dochádza. Situácia je však predsa len komplikovanejšie, a to predovšetkým preto, že jednak existujú rôzne druhy a úrovne prenosu, resp. efektívne- ho výkonu veliteľskej a kontrolnej právomoci, a jednak participujúci aktéri môžu mať rozdielny názor na výklad týchto úrovní. 22 Zároveň je vhodné podotknúť, že k prenosu tzv. full command , t.j. k úplnému vyčleneniu z právomoci štátu a začleneniu pod výluč- nú právomoc medzinárodnej organizácie, nedochádza. Obecne môžeme konštatovať, že hutnosť a rozsah prenesených kontrolných a veliteľských právomocí je nutné skúmať pre každý prípad jednotlivo. Ale vždy pre konkrétny prípad na základe faktických okolností. 23 Z praxe sú totiž známe prípady, kedy v rámci operácie prebiehajúcej pod záštitou medzinárodnej organizácie boli nasadené jednotky, ktoré ale do právomoci or- 20 Ozbrojený konflikt ako „resort to armed force between States or protracted armed violence between govern- mental authorities and organized armed groups or between such groups within a State“ International Tribunal for the Former Yugoslavia, Prosecutor v. Dusko Tadić , Decision on the Defence Motion for Interlocutory Appeal on Jurisdiction, Case No. IT-94-I-AR72, Appeals Chamber, 2 October 1995, para. 70. 21 „ An armed conflict is distinguished from internal disturbances by the level of intensity of the conflict and the degree of organization of the parties to the conflict“ , International Tribunal for Rwanda, Prosecutor v. Jean- Paul Akayesu , Judgment, Case No. ICTR-96-4-T, trial Chamber I, 2 September 1998, para. 625. 22 Podrobnejšie pozri FAIX, Martin , op.cit ., s. 100 an.; k problematike „ command and control “ v kontexte vojenských operácií pozri tiež CATHCART, Blaise. Command and Control in Military Operations. In GILL, Terry D., FLECK, Dieter. (eds.), The Handbook of the International Law of Military Operations . New York: Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0-19-954589-6, s. 235-244. 23 Tak aj názor Veľkej Británie k otázke efektívnej kontroly v kontexte návrhu článkov o zodpovednosti medzinárodných organizácií, podľa ktorého za účelom identifikácie entity vykonávajúcej efektívnu kon- trolu je nevyhnutné prihliadať na „ full factual circumstances and particular context in which international organizations and their members operated “ (UN General Assembly Doc. A/C.6/64/SR.16, marg. 23).

55