SLP 09 (2015)

štátom, sú pomerne efektívnou možnosťou riešenia, čo potvrdzuje napríklad i názor ILA keď vo svojej záverečnej správe k problematike zodpovednosti medzinárodných organizácií konštatuje: „ IO-s should include in the Regulations of the Force and in the Agreements concluded between IO-s, troop-contributing States, and troop-receiving States the obligation to observe the applicable principles and rules of international humanitarian law. “ 32 Je ale vhodné pripomenúť, že uzatvorenie takejto dohody nemusí byť vždy možné. To sa týka prípadov, keď medzinárodná organizácia zasahuje do už prebieha- júceho ozbrojeného konfliktu a medzi rozhodnutím o vyslaní a samotným nasadením uplynie len krátka doba (tak NATO, ako aj EÚ majú sily rýchleho nasadenia, takže zjavne s operáciami s nutnosťou rýchleho nasadenia jednotiek počítajú), prípadne ak sa jedná o misiu mierotvorného charakteru, ktorá je realizovaná bez súhlasu štátu, na ktorého území sa realizuje. Takýto štát pochopiteľne s danou medzinárodnou organi- záciou žiadnu zmluvu uzatvárať nebude. Ako bolo naznačené, ako zdroj záväzkov MHP, a teda i právny základ ich aplikácie, prichádzajú v kontexte skúmania kategórie zmluvných inštrumentov do úvahy zakla- dajúce dokumenty medzinárodných organizácií, predovšetkým ich ľudskoprávne usta- novenia. I keď je s ohľadom na prekrývanie ľudskoprávnych a humanitárnoprávnych noriem takáto úvaha bezpochyby možná, bude nutné skúmať vždy konkrétny prípad. Okrem toho je nutné zohľadniť i úskalia stále nie dokonale definovaného a objasnené- ho vzájomného vzťahu ľudských práv a MHP. Zaujímavým aspektom hodným krátkeho zamyslenia je relevancia zmluvných zá- väzkov členských štátov medzinárodnej organizácie. Mohli by sme totiž uvažovať o tzv. „Durchgriffswirkung“. Prenesením veliteľskej a kontrolnej právomoci nad jednotkami na medzinárodnú organizáciu sa štáty svojich záväzkov vyplývajúcich z MHP totiž nezbavujú. Dôvodom je ich povinnosť vyplývajúca z čl. 1 spoločného ŽD(I.-IV.) do- držiavať za všetkých okolností, ale i „ zaistiť dodržiavanie “ svojich zmluvných záväzkov MHP. Jedná sa o určitú zvláštnosť MHP odôvodnenú tým, že Ženevské dohovory a ich aplikácia sú v záujme celého medzinárodného spoločenstva. Čl. 1 tak zaväzuje ku kolek- tívnej zodpovednosti rešpektovať a vplývať na tretie entity s cieľom zaistiť dodržiavanie MHP. Entity, ktoré vysielajú ozbrojené jednotky do operácií medzinárodnej organizácie, často disponujú efektívnymi možnosťami, ako záväzok vyplývajúci z čl. 1 ŽD(I.-IV.) a Protokolu I. implementovať. I keď členské štáty nemajú možnosť kvôli prenosu veli- teľskej a kontrolnej právomoci plniť tento záväzok prostredníctvom vydávania priamych rozkazov svojim národným jednotkám, majú možnosť ho realizovať napríklad zmenou and the UNESCO Convention of 14 May 1954 for the Protection of Cultural Property in Event of Armed Conflict “ (článok 6 ods. (a), Agreement between the Government of Sudan and the United Nations con- cerning the Status of the United Nations Mission in Sudan, 28 December 2005, URL: [cit. 25. 02. 2015]). 32 ILA, Berlin Conference (2004), Final Report on the Accountability of International Organizations, s. 24 (URL: [cit. 25. 02. 2015]).

58