SLP 09 (2015)

zakladajúcich zmlúv, či prostredníctvom uplatňovania svojich právomocí v rámci orgá- nov, ktoré právny rámec realizácie mierových vojenských operácií vytvárajú. ͺ.͸ Medzinárodný obyčaj Okrem zmluvných ustanovení, resp. medzinárodných zmlúv ako takých, je možné uvažovať ako o právnom základe aplikácie obyčajové medzinárodné humanitárne prá- vo. 33 Pripomeňme tiež, že obyčajové normy MHP aj napriek výraznej miere svojej ko- difikácie a univerzalite ženevského práva stále zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu, a to predovšetkým v oblastiach idúcich nad rámec kodifikácie Ženevskými dohovormi. Primárne i medzinárodné organizácie môžu byť viazané obyčajovými pravidlami 34 , avšak ako bolo uvedené vyššie, len v súlade s obmedzeniami danými charakteristikou medzi- národných organizácií, t.j. princípom špeciality. 35 To platí i pre obyčajové pravidlá MHP. V kontexte medzinárodných organizácií je problematické nielen identifikovať a ur- čiť rozsah aplikovateľných obyčajových noriem, ale problematické je ich napĺňanie v praxi. Pre medzinárodný obyčaj je typická nepísaná forma, čo ho ale činí nielen obťažne identifikovateľným, ale má za následok často i veľkú mieru nejednoznačnosti a neistoty pri identifikácii konkrétnych práv a povinností plynúcich z daného pravidla, tj. jeho materiálneho obsahu. Práve z týchto dôvodov obyčajové normy jednotkám medzinárodných organizácií pri snahe realizovať operáciu v súlade s MHP môžu byť vodítkom len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Tento aspekt však nie je špecifický len pre aplikáciu MHP a v kontexte medzinárodných organizácií, ale jedná sa o obecný aspekt diskusie povahy a aplikácie obyčajových pravidiel v praxi. ͺ.͹ Vnútroorganizačné akty Ďalším možným právnym základom, a teda prameňom humanitárnoprávnych záväz- kov, môžu byť aj vnútroorganizačné aktymedzinárodnej organizácie, z ktorýchmedzi naj- významnejšie patrí už spomenutý „Obežník Generálneho tajomníka OSN: Dodržiavanie 33 Kým názor, že pravidlá obsiahnuté v Ženevských dohovoroch sú tiež súčasťou obyčajového medzinárod- ného práva, je obecne akceptovaný, nejednotnosť panuje s ohľadom na pravidlá dodatkových Protokolov. Prihliadnuc na význam, ktoré dodnes obyčajové normy MHP majú, ani neprekvapuje, že diskusia v tom- to ohľade nielen neutíchla, ale je živo vedená ďalej. Významným prínosom sa stalo spracovanie rozsiahlej štúdie MVČK. Pozri: HENCKAERTS, Jean-Marie, DOSWALD-BECK, Luis. Customary International Humanitarian Law. Cambridge: Cambridge University Press, 2005, ISBN 0-521-80899-5; pozri tiež BÍLKOVÁ, Veronika. Zamyšlení nad studií Obyčejové mezinárodní humanitární právo. Právník, Roč. 145, č. 10, 2006, s. 1205-1229. 34 Záväznosť obyčajových pravidiel medzinárodného práva pre medzinárodné organizácie uviedol MSD v poradnom posudku Výklad dohody medzi WHO a Egyptom (posudok zo dňa 20. decembra 1980), ICJ Reports 1980, s. 90. 35 Ďalším, obecne problematickým aspektom, je identifikácia obyčajových noriem. Kým názor, že pravidlá obsiahnuté v Ženevských dohovoroch odrážajú sú tiež súčasťou obyčajového medzinárodného práva, je obecne akceptovaný, nejednotnosť panuje s ohľadom na pravidlá dodatkových Protokolov.

59