SLP 12 (2017)

konzistentne sa však snaží používať pojem štátnej príslušnosti, ktorý je zaužívaným pojmom v medzinárodnoprávnej normotvorbe ako i judikatúre. 381 Hoci je štátna príslušnosť predmetom výskumu rozličných odvetví, aj v rámci jednej právnej disciplíny je možné prísť k rozličným záverom. Na jednej strane je tak možné vnímať štátnu príslušnosť napr. ako funkčný status, ktorého podstatou je zásadný pred- poklad efektívnej ochrany a výkonu ľudských práv. 382 Na druhej strane sa vyskytujú autori, podľa ktorých ide o základné ľudské právo. 383 V každom prípade je možné reflektovať v rámci vývoja medzinárodného práva rozvoj konceptu, na základe ktorého je suverenita štátu limitovanejšia pri rozhodovaní o udelení, resp. odňatí štátnej prís- lušnosti, a to práve pod vplyvom rozvíjajúcej sa oblasti medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv a základných slobôd, čo je zjavné aj v rozhodnutiach medzinárodno- právnych súdnych orgánov. Predkladaný príspevok sa sústreďuje práve na tieto uvedené rozhodnutia, a to konkrét- ne na rozhodnutia regionálnych súdnych a kvázisúdnych orgánov ochrany ľudských práv. Po zhrnutí ich inštitucionálneho a normatívneho zázemia sa článok sústredí na kontext relevantnej judikatúry. Podstatu článku tvorí samotná judikatúra, pričom najprv bude predmetom analýzy judikatúra orgánov, ktorá je postavená na nepriamej ochrane štátnej príslušnosti podľa príslušného dohovoru a následne sa bude skúmať judikatúra orgá- nov, ktorá vychádza z dohovorov obsahujúcich výslovnú jurisdikciu ratione materiae vo vzťahu k štátnej príslušnosti. Rozsah jednotlivých častí bude ovplyvnený skutočnos- ťou, že niektorými rozhodnutiami sa zaoberajú aj iné príspevky konferencie, výslovne zamerané na vymedzené oblasti ako je napr. judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP). ͷ. Univerzálny ľudskoprávny kontext štátnej príslušnosti Ľudstvo bolo počas 2. svetovej vojny svedkom rôznych ukrutností, ktoré význam- nou mierou ovplyvnili zrodenie a rozvoj tzv. nových odvetví medzinárodného práva, ako je napr. medzinárodné trestné právo či medzinárodnoprávna ochrana ľudských práv. Neudeľovanie štátneho občianstva príslušníkom židovského národa podľa ne- meckého zákona o ríšskom občianstve pozbavovalo týchto príslušníkov výkonu poli- tických práv a následné vykonávacie nariadenia tohto zákona umožnili systematické pozbavenie občianskych práv voči všetkým židom. 384 Tieto tzv. norimberské zákony 381 Pozri napr. Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti a rozsudok Medzinárodného súdneho dvora v prípade Nottebohm (Lichtenštajnsko v. Guatemala), 6. apríl 1955, [1995] ICJ Reports, s. 4. 382 Bližšie pozri napr. SIRONI, A. Nationality of individuals in public international law: a functional app- roach. In ANNONI, A., FORLATI, s. (eds.). The Changing Role of Nationality in International Law . Londýn/New York: Routledge, 2013, ss. 54-75. 383 CHAN, J., M. M.: The Right to a Nationality as a Human Right. The Current Trend Towards Recognition. In 12 (1-2) Human Rights Law Journal 1991, ss. 1-14. 384 Pozri napr. KROŠLÁK, D.: Ku genéze a obsahu tzv. norimberských zákonov . Článok prístupný na http:// teorieprava.blogspot.sk/2011/09/ku-geneze-obsahu-tzv-norimberskych.html [cit. 2017-05-21].

122