SLP 12 (2017)

sa stali symbolom nutnosti ochrany človeka vyplývajúcej z ľudskej dôstojnosti ako takej, a nie z dôvodu príslušnosti k nejakému štátu. 385 Avšak hoci sa právo na štátnu príslušnosť spomína už v čl. 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv prijatej v roku 1948, ide o právne nezáväzný dokument. Ďalšie začlenenie práva na štátnu príslušnosť do normatívnych medzinárodnoprávnych dokumentov sprevádzali rozličné politické a kultúrne osobitosti, ktoré vo výsledku znamenajú selektívnosť ochraňovanej skupiny (napr. právo na štátnu príslušnosť detí v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa 1989 alebo Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach 1966) alebo osobit- ne riešená problematika (napr. zákaz rasovej diskriminácie v rámci Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie 1965). Medzinárodné spoločenstvo štátov si tak bolo od konca 2. svetovej vojny vedomé problémov súvisia- cich s migráciou a statusom osôb bez štátnej príslušnosti, ale riešilo to skôr prijímaním dohovorov špecificky zameraných na ochranu apolitov (Dohovor o právnom postavení osôb bez právnej príslušnosti 1954) a tiež na predchádzanie alebo redukciu tohto stavu (Dohovor o odstránení bezdomovectva 1961). ͸. Regionálny ľudskoprávny kontext štátnej príslušnosti Výsledkom uvedeného relatívne roztriešteného politického vývoja je aktuálny stav medzinárodnoprávnej regionálnej normatívnej ochrany, ktorý vzhľadom na okolnos- ti prijímania jednotlivých dokumentov vo väčšine prípadov buď neobsahuje právo na štátnu príslušnosť (Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Africká charta ľudských práv a práv národov), príp. nezabezpečuje súdny alebo kvá- zisúdny monitoring, aj keď právo na štátnu príslušnosť upravuje (Deklarácia ASEAN ľudských práv, revidovaná Arabská charta ľudských práv). Iba v prípade Amerického dohovoru ľudských práv a Africkej charty práv a blaha afrického dieťaťa je stanovené jednak právo na štátu príslušnosť a jednak je zodpovedajúcim orgánom (Interamerická komisia pre ľudské práva a Interamerický súd pre ľudské práva, Výbor pre práva a bla- ho afrického dieťaťa) daná právomoc rozhodnúť o jeho prípadnom porušení prísluš- nými zmluvnými stranami. ͹. Štátna príslušnosť chránená nepriamo Napriek uvedenému nezahrnutiu práva na štátnu príslušnosť medzi práva výslov- ne chránené príslušným dohovorom je možné aj v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a Africkej komisie pre ľudské práva poukázať na nepriamu ochranu jednotlivcov v oblasti udeľovania, resp. odnímania štátnej príslušnosti zo stra- ny štátu. 386 V prípade afrického regiónu ide najmä o prípady týkajúce sa úpravy štátnej príslušnosti pri hromadnom vyhosťovaní; európsky systém rieši predovšetkým prístup 385 Týkalo sa to tak zákona o ríšskom občianstve ako aj zákona na ochranu nemeckej krvi a nemeckej cti a súvisiacich vykonávacích nariadení. 386 Súčasťou článku nie je judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, keďže tejto téme je venovaný samostatný konferenčný príspevok.

123