SLP 12 (2017)

Interamerický systém má už od počiatku v sebe zakomponovanú priamu ochranu práva na štátnu príslušnosť. Ešte predtým, ako bola prijatá Všeobecná deklarácia ľud- ských práv, bola prijatá Americká deklarácia práv a povinností človeka, ktorá vo svo- jom paragrafe XIX upravovala právo na štátnu príslušnosť. 412 Podobným prístupom sa vyznačuje aj Americký dohovor o ľudských právach (ďalej aj Americký dohovor alebo AmDĽP), ktorý bol prijatý v roku 1969, kedy bol navyše v mnohých panamerických krajinách na vzostupe autoritársky režim, ktorý vo viacerých oblastiach verejného ži- vota vytváral rôzne ghetá. 413 To sa odzrkadlilo aj na medzinárodnoprávnej scéne. Ešte predtým, ako vstúpil Americký dohovor do platnosti, a teda sa zriadil Interamerický súd pre ľudské práva, vydala Interamerická komisia pre ľudské práva odporúčania aj vo vzťahu k právu na štátnu príslušnosť, predovšetkým k otázkam jej pozbavenia na zá- klade rozhodnutia štátnej moci. Vo svojej tretej správe o situácii ľudských práv v Čile Interamerická komisia pre ľudské práva napr. poukázala na to, že odňatie štátnej prís- lušnosti je ako trest za politické trestné činy zastaraný a právne neobhájiteľný akt, ktorý by mal byť zakázaný. 414 Aj vo svojej správe o Kube Interamerická komisia kritizovala odnímanie štátnej príslušnosti tým jednotlivcom, ktorí odišli z ostrovného štátu. 415 Keď Americký dohovor o ľudských právach nadobudol platnosť, Interamerická ko- misia začala vydávať rozhodnutia, ktoré v oblasti ochrany práva na štátnu príslušnosť opäť skúmali najmä odnímanie štátnej príslušnosti, pričom sa sústredila na arbitrár- nosť jednotlivých rozhodnutí. V zmysle čl. 20 ods. 3 Amerického dohovoru síce napr. uznala podvod pri získavaní štátnej príslušnosti ako dôvod na jej odňatie, ale zdôraz- nila, že aj v takomto prípade je potrebné dodržiavať postupy spravodlivého procesu. 416 Obdobne uznala odňatie štátnej príslušnosti z dôvodu nadobudnutia inej štátnej prís- lušnosti 417 alebo obmedzenie niektorých profesií iba pre štátnych príslušníkov kon- krétnej krajiny. 418 Na druhej strane zdôraznila nevyhnutnosť aplikovať zásady spra- 412 § XIX Americkej deklarácie práv a povinností človeka: Každý má právo na štátnu príslušnosť, na ktorú má zákonný nárok, a ak si to želá, na zmenu štátnej príslušnosti ktorejkoľvek inej krajiny, ktorá je ochot- ná jej ju poskytnúť. 413 Čl. 20 Amerického dohovoru o ľudských právach: 1. Každý má právo na štátnu príslušnosť. 2. Každá má právo na štátnu príslušnosť štátu, na území ktorého sa narodil, ak nemá právo na žiadnu inú štátnu príslušnosť. 3. Nikoho nemožno svojvoľne pozbaviť jeho štátnej príslušnosti alebo práva zmeniť ju. 414 Pozri: Tretia správa o situácii ľudských práv v Čile, Interamerická komisia pre ľudské práva, OEA/ Ser.L/V/II.40, 1977, dok. 10, kap. 9, § 11. 415 Pozri: Situácia ľudských práv na Kube, Interamerická komisia pre ľudské práva, OEA/Ser.L/V/II.61, 1983, dok. 29 rev 1, kap. 7, § 3-5. 416 Raghda Habal a syn v. Argentína , prípad 11-691, Interamerická komisia pre ľudské práva, správa č. 64/08, OEA/Ser.L/V/II.130, dok. 22 rev. 1, 2008. 417 Alvaro José Robelo González v. Nikaragua , prípad 12.144, Interamerická komisia pre ľudské práva, správa č. 25/01, OEA/Ser.L/V/II.111, cok. 20, 2000. 418 Steven Edward Hendrix v. Guatemala , podanie 1184-04, Interamerická komisia pre ľudské práva, správa č. 101/09, OEA/Ser.L/VII, dok. 511, 2009.

127