SLP 12 (2017)

vodlivého procesu aj v prípade deportácií. 419 Okrem týchto konečných rozhodnutí sa Interamerická komisia venovala otázkam ochrany štátnej príslušnosti aj v prípadoch, ktoré sa dostali až pred Interamerický súd pre ľudské práva. Interamerický súd pre ľudské práva sa právom na štátnu príslušnosť zaoberal tiež dosť dlho predtým, ako sa ním zaoberal v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Už v roku 1984 vydal poradný posudok k Navrhovaným zmenám naturalizačného usta- novenia Ústavy Kostariky, v ktorom zdôraznil ľudskoprávny kontext štátnej prísluš- nosti a poukázal na jej súvislosti v zmysle právnej ochrany jednotlivca v medzinárod- ných vzťahoch a tiež vo vnútroštátnom systéme, kde potrebné zabezpečiť ochranu pred svojvoľným odňatím štátnej príslušnosti. 420 V rámci svojej rozhodovacej právomoci mal Interamerický súd pre ľudské práva výhodu priameho normatívneho zakotvenia práva na štátnu príslušnosť v Americkom dohovore pre ľudské práva, no ku konkrétnemu prípadu sa dostal až na prelome tisíc- ročí. 421 V prípade Ivcher-Bronstein v. Peru Interamerický súd rozhodol o porušení práva na štátnu príslušnosť v zmysle čl. 20 ods. 1 a tiež o porušení zákazu svojvoľného od- ňatia štátnej príslušnosti v zmysle čl. 20 ods. 3 Amerického dohovoru o ľudských prá- vach. 422 V prípade, v ktorom pán Ivcher-Bronstein, pôvodom izraelský štátny prísluš- ník, naturalizovaný v Peru, bol pozbavený svojej štátnej príslušnosti na základe dekrétu vydaného po odvysielaní reportáže namierenej proti poradcovi peruánskej informačnej služby televíziou, ktorej bol riaditeľom a väčšinovým vlastníkom, Interamerický súd vyhlásil, že Americký dohovor chráni štátnu príslušnosť bez ohľadu na spôsob, akým ju jednotlivec získal. 423 Vo vzťahu ku konkrétnej situácii bolo rozhodujúce, že peruánske štátne orgány konali v rozpore s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi ustanovenia- mi peruánskeho vnútroštátneho právneho poriadku, a teda svojvoľne, čo je v rozpore s čl. 30 ods. 3 Amerického dohovoru. 424 Arbitrárnosť konania orgánov štátu bola predmetom rozhodnutia aj vo veci Gelman v. Uruguay , v ktorom Interamerický súd rozhodol o porušení práva na štátnu prí- slušnosť z dôvodu vytvorenia arbitrárnej situácie. 425 Tá spočívala v únose tehotnej Argentínčanky, ktorá bola prevezená do Uruguaya, kde porodila dievčatko a následne 419 Nelson Ivan Serrano Saenz v Ekvádor , prípad 191/03, Interamerická komisia pre ľudské práva, správa č. 52/05, OEA/Ser.L/V/II.124, dok. 5, 2005. 420 Navrhované zmeny naturalizačného ustanovenia Ústavy Kostariky, poradný posudok OC-4/84. Interamerický súd pre ľudské práva, séria A, č. 4, 19. január 1984. 421 Napriek tomu sa k štátnej príslušnosti výslovne vyjadril v prípade Petruzzi a ost. v. Peru sudca Cançado- Trindade, ktorý poukázal na istú „denacionalizáciu“ v prípade ochrany ľudských práv. Pozri jeho názor k prípadu Castillo Petruzzi a ost. v. Peru, Interamerický súd pre ľudské práva, rozsudok, 4. septem- ber 1998, séria C, č. 41. 422 Ivcher-Bronstein v. Peru , Interamerický súd pre ľudské práva, rozsudok, 6. február 2001, séria C, č. 74. 423 Ibid., § 90. 424 Porovnaj ibid., § 95-96. 425 Gelman v. Uruguaj , Rozhodnutie vo veci a rozhodnutie o odškodnení, rozsudok, Interamerický súd pre ľudské práva, séria C, č. 221, § 128.

128