SLP 12 (2017)

zmizla bez toho, aby sa objavili jej zostatky. Dievčatko bolo umiestnené pred dvere uruguajského policajného dôstojníka, svoj život v Uruguaji žilo bez toho, aby poznalo svojich rodičov a identitu. V zmysle čl. 20 ods. 3 šlo podľa Interamerického dohovoru o vytvorenie situácie, kedy dievčatku bolo svojvoľne porušené jej právo na argentín- sku štátnu príslušnosť, a to bez ohľadu na to, že jej bola udelená uruguajská štátna príslušnosť. Interamerický súd v tomto prípade jednohlasne rozhodol, že Uruguaj bol zodpovedný za odopretie identity sťažovateľky, ktoré sa začalo jej narodením a trvalo až do určenia jej skutočnej identity. 426 Predmetom konania sa tak v súvislosti so štátnou príslušnosťou opäť stala arbitrárnosť konania a rozhodovania štátnych orgánov. V tomto príspevku síce posledným, ale jednoznačne najdôležitejším a najkomplex- nejším prípadom Interamerického súdu pre ľudské práva (a predtým aj Interamerickej komisie pre ľudské práva) je prípad neudeľovania štátnej príslušnosti Dominikánskej republiky deťom haitských rodičov. 427 Prípad sa týkal postavenia a práv dvoch malole- tých dievčat, ktoré boli haitského pôvodu a hoci sa narodili na území Dominikánskej re- publiky, nezískali jej štátnu príslušnosť. Podľa Interamerického súdu tak pre ne vznikla situácia právneho zabudnutia, a to aj napriek tomu, že v krajine, kde sa narodili, žili bez prestávky. 428 Prípad sa vo svojej podstate týkal celej haitskej komunity žijúcej na území Dominikánskej republiky, kam prví Haiťania zamierili už v prvej tretine 20. sto- ročia, aby pracovali na cukrových plantážach. Napriek tomu, že v Dominikánskej republike žili v niektorých prípadoch už tretie generácie Haiťanov, stále boli ozna- čovaní za migrantov „v tranzite“. To bolo reflektované aj v zákonnej úprave štátnej príslušnosti Dominikánskej republiky, ktorá síce vychádza z Amerického dohovoru o ľudských právach a zakotvuje udelenie štátnej príslušnosti v prípade narodenia, ak dieťa nezíska štátnu príslušnosť iného štátu, no zároveň stanovuje dve výnimky, a to pre deti cudzích diplomatov a deti migrantov v tranzite. 429 Táto právna úprava postihuje predovšetkým deti haitských migrantov, ktoré sa často rodili mimo nemocníc a rodiny ktorých neboli následne schopné splniť podmienky neskoršej registrácie. Prípad Yean a Bosico v. Dominikánska republika je komplexný tak vo výsledku rozhodnutia, kedy Interamerický súd rozhodol o porušení práva na právnu subjek- tivitu (upravené v čl. 3 Amerického dohovoru o ľudských právach), meno (upravené v čl. 18 AmDĽP), rovnaké zaobchádzanie (čl. 24 AmDĽP) a štátnu príslušnosť (čl. 20 AmDĽP), ako aj v procesných otázkach, ktoré sa počas procesu riešili, ako je napr. 426 Ibid., § 312 (3). 427 Dilcia Yean a Violeta Bosico v. Dominikánska republika , rozsudok, Interamerický súd pre ľudské práva, rozsudok, séria C, č. 130 z 8. septembra 2005. 428 Ku komentárom rozhodnutia pozri tiež TINTA, M. F., The Right to Nationality and to equal Protection. In The landmark rulings of the Inter-American Court of Human Rights on the rights of the child : protecting the most vulnerable at the edge . Leiden: Boston: Martinus Nijhoff Publishers, 2008, s. 209-231. 429 Od roku 2004 sa za osobu v tranzite považuje osoba, ktorá nie je legálnym rezidentom, od nových ústavných ustanovení z roku 2010 sa osobám, ktoré sa narodili rodičom v tranzite, neudeľuje štátne občianstvo.

129