SLP 12 (2017)

dzinárodného práva poskytujú iba základnú úpravu, normy medzinárodných zmlúv sú na vyššej vývojovej úrovni, pričom väčší dôraz sa kladie na zabránenie zvyšovania počtu osôb bez štátnej príslušnosti ako zabráneniu dvojakému občianstvu. Do popre- dia sa dostáva zmluvná úprava tak na univerzálnej, ako aj regionálnej úrovni. Okrem Dohovoru o niektorých otázkach kolízie zákonov o štátnom občianstve 531 z prvej po- lovice 20. storočia sú to na univerzálnej úrovni predovšetkým Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti a dodatok k tomuto dohovoru (New York, 28. septembra 1954) 532 , Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti (New York, 30. augusta 1961) 533 , či na regionálnej úrovni dohovory Rady Európy a to Dohovor o znižovaní počtu prípadov viacnásobného občianstva a brannej povinnosti v prípadoch viacnásobného občianstva (Štrasburg, 6. mája 1963), Európsky dohovor o občianstve (Štrasburg, 6. novembra 1997) 534 či Dohovor o zamedzení straty štátnej príslušnosti vo vzťahu k sukcesii štátu (Štrasburg, 19. mája 2006). Ďalšia časť príspevku bude venovaná vývoju medzinárodnoprávnej úpravy štátneho občianstva, judikatúre súdnych orgánov v danej otázke a hlavne analýze dvoch posled- ne uvedených dohovorov Rady Európy a ich komparácii s mimozmluvnou kodifikáci- Keďže je občianstvo vnímané aj ako užší faktický stav medzi občanom, fyzickou osobou a štátom, jeho dôsledkom je, že štátny občan je podrobený štátnej moci do- movského štátu nielen keď sa zdržuje na jeho území, ale aj keď sa nachádza v cudzine. Tu síce nemá domovský štát moc donucovaciu, ale ochrannú. Vzhľadom na rozma- nitosť vnútroštátnej úpravy štátneho občianstva sa v praxi stretávame s dvoma najty- pickejšími kolíziami. Môže sa stať, že osoba, občan jedného štátu, nadobudne štátne občianstvo aj iného štátu a dochádza tak k dvojakému občianstvu tejto osoby, stáva sa z nej bipolita. Druhou typickou kolíziou je situácia, keď osoba, občan jedného štátu, stratí občianstvo bez toho, že by získal iné a tak sa stáva apolitom, osobou bez štátnej príslušnosti. Snahu štátov zamedziť dvojakému občianstvu či osobám bez štátnej príslušnosti môže- me vidieť aj vmedzinárodných zmluvách, ktoré uzavrelo napr. Francúzsko so Švajčiarskom 531 Convention on CertainQuestions relating to the Conflict of Nationality Laws (The Hague, 12 April 1930), nadobudol platnosť 1. júla 1937 v súlade s článkami 25 a 26, Československo dohovor podpísalo, ale neratifikovalo, dostupné 15. 5. 2017 na: https://treaties.un.org/pages/LONViewDetails.aspx?src=LON ou prijatou na pôde Organizácie Spojených národov. ͷ. Vývoj medzinárodnoprávnej úpravy občianstva a judikatúra súdnych orgánov

&id=516&chapter=30&clang=_en [cit. 2017-05-22]. 532 Publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 206/2001 Z.z. 533 Publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 192/2001 Z.z. 534 Publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 418/2000 Z.z.

156