SLP 12 (2017)

knutom sukcesiou sa neocitnú v nepriaznivej situácii iba z dôvodu územných zmien. To je hlavnou úlohou štátov pri ich sukcesii. Otázky občianstva v prípade sukcesie štátu sú v tomto Dohovore upravené v člán- koch 18 až 20 tvoriacich VI. kapitolu. Jedným z hlavných problémov, ktoré tento Dohovor rieši v súvislosti so sukcesiou štátu, je udelenie alebo zachovanie štátnej prís- lušnosti a vyhnutie sa tak situácii, ktorá by smerovala k zvýšeniu počtu osôb bez štátnej príslušnosti, čo je obsahom článku 18 ods. 1. Na článok 18 je potrebné sa pozerať vo svetle domnienky podľa medzinárodného práva, že populácia nasleduje svoje územie po zmene suverenity nad týmto územím vo veciach štátnej príslušnosti. Článok 18 ods. 1 obsahuje základnú zásadu Rady Európy a to dodržiavanie princípov právneho štátu a noriem týkajúcich sa ľudských práv ako aj princípov uvedených v článkoch 4 a 5 tohto Dohovoru (t.j. každý má právo na občianstvo, štát musí predchádzať stavu osôb bez štátnej príslušnosti, nikto nebude svojvoľne zbavený svojho občianstva, ani manželstvo, ani zrušenie manželstva medzi občanom zmluvného štátu a cudzincom, ani zmena občianstva jedného z manželov počas manželstva nemôže ovplyvniť au- tomaticky občianstvo druhého z manželov, vnútroštátne právne predpisy zmluvných štátov nemôžu obsahovať ustanovenia, ktoré by boli diskriminujúce z dôvodu pohla- via, náboženstva, rasy, farby, národného alebo etnického pôvodu, resp. spôsobu nado- budnutia občianstva či už na základe ius soli alebo ius sanguinis). Toto ustanovenie má základ aj v článku 3 Štatútu Rady Európy, ktorý stanovuje, že každý jej člen uznáva zásady právneho štátu a zaručuje všetkým osobám v rámci svojej jurisdikcie dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a spolupracuje úprimne a efektívne pri naplňovaní cieľa Rady Európy. Medzi kritériá právneho štátu, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu aj pri posudzovaní právnej úpravy týkajúcej sa štátneho občianstva určite patrí prijíma- nie rozhodnutí na základe zákona a v jeho súlade; interpretácia zákonov s ohľadom na ochranu práv a slobôd občanov a nielen s ohľadom na ochranu záujmov štátu; potreba zachovať proporcionalitu v opatreniach prijatých štátom, ktoré ovplyvňujú jednotlivcov, a to najmä v prípade, ak tieto opatrenia predstavujú sankcie, alebo ak majú vplyv na práva jednotlivca; schopnosť jednotlivcov predvídať dôsledky právnej úpravy v súvislosti s ich konaním; neexistencia právneho vákua; interpretácia zákona v duchu, v ktorom bol vypracovaný. 543 Nemenej dôležitým pre právny štát je aj dodr- žiavanie práva na spravodlivý proces, ktoré upravuje článok 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (CETS No. 005). 544 Článok 18 ods. 2 sa zameriava na faktory, ktoré musia štáty vziať do úvahy pri rozhodovaní o udelení alebo zachovaní občianstva, pričom medzi tieto faktory dohovor zaraďuje najmä skutočnú a účinnú väzbu medzi osobou a štátom ( genuine link, ktorý bol prvýkrát pred MSD pou- žitý v prípade Nottebohm), obvyklý pobyt osoby v čase nástupníctva štátu (dotknutá oso- ba v čase sukcesie by mala mať obvyklý pobyt buď na území podliehajúcom sukcesii, 543 Explanatory Report to the European Convention on Nationality, dostupné 15. 5. 2017 na https:// rm.coe.int/16800ccde7 [cit. 2017-05-22]. 544 Publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. a č. 79/1994 Z.z.

159