SLP 12 (2017)

alebo na území štátu predchodcu), vôľu osoby (štát musí vziať do úvahy vôľu dotknutej osoby, t.j. dať dotknutej osobe právo voľby občianstva resp. neudeliť jej občianstvo pro- ti jej vôli) a pôvod osoby (tento faktor neodkazuje ani na etnický ani na sociálny pôvod osoby, ale na teritoriálny pôvod, t.j. územie, kde sa narodila dotknutá osoba, resp. jej rodičia, či prarodičia). Toto ustanovenie nezavádza detailnú úpravu týchto faktorov, ale zavádza princípy, ktoré je potrebné brať do úvahy pri posudzovaní konkrétnych okol- ností jednotlivých prípadov. V prípade, že pri udelení občianstva štát vyžaduje vzdanie sa občianstva iného štátu, môže tak urobiť iba v prípade, že zrieknutie sa, alebo strata občianstva je možná, alebo ju možno odôvodnene vyžadovať. V prípade sukcesie sa štá- ty budú usilovať v záujme vyriešenia otázky občianstva uzavrieť medzi sebou dohodu, ktorá bude rešpektovať už vyššie uvedené všeobecné princípy a pravidlá. Článok 20 obsahuje ustanovenia vzťahujúce sa na občanov štátu predchodcu, ktorí majú trvalý pobyt na území štátu nástupcu, ale nezískali jeho štátne občianstvo v dôsledku sukce- sie. Môže sa to týkať osôb, ktoré podali žiadosť o udelenie občianstva, ale ešte nebola spracovaná, resp. bola zamietnutá, ako aj osôb, ktoré takúto žiadosť nepodali. Dané osoby musia spĺňať kumulatívne tri podmienky a to, že boli v čase sukcesie občanmi štátu predchodcu, na ktorého území mali obvyklé bydlisko a súčasne sú rezidentmi štátu nástupcu. Tieto osoby v zmysle ustanovení tohto článku majú právo zostať žiť na území štátu nástupcu a ten je im povinný zabezpečiť taký štandard v sociálnych a ekonomických právach, aký poskytuje svojim občanom (napr. právo slobody pohy- bu, právo na prácu či zamestnanie), môže im však udeliť aj politické práva na lokálnej úrovni. Podmienkou takéhoto zaobchádzania je byť rezidentom v nástupníckom štáte, čo súvisí s uplatňovaním práva na pobyt, resp. slobody usadiť sa. Dotknuté osoby majú právo na súkromný a rodinný život v súlade s článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Príkladom udelenia politických práv je postavenie Baltských Rusov v Estónsku a ich právo voliť vo voľbách do samospráv, ktoré im zabezpečuje ústava z roku 1992. 545 Tu je potrebné pripomenúť, že Estónsko nie je zmluvnou stranou tohto Dohovoru, 546 no napriek tomu tejto menšine žijúcej na jeho území umožnilo výkon daných práv. Výnimkou zo zásady rovnakého zaobchá- dzania v oblasti sociálnych a ekonomických práv je právo zamestnania sa vo verejnej službe zahŕňajúcej výkon zvrchovaných právomocí, ktoré môže štát nástupca obme- dziť práve vo vzťahu k týmto osobám. Zaradenie tohto ustanovenia do obsahu do- hovoru vyplýva z rozsudku Európskeho súdneho dvora v prípade Komisia Európskych spoločenstiev v. Belgické kráľovstvo (voľný pohyb pracovníkov), rozsudok z 26. mája 1982, Vec 149/79 . ESD rozhodol, že Belgicko si nesplnilo svoje povinnosti podľa Zmluvy o EHS tým, že nástup na pracovné miesta v Societe Nationale des Chemins de Fer 545 LANTAJOVÁ, D. Štátna príslušnosť fyzických osôb v kontexte sukcesie štátov v priestore Európskej únie, In: Nová Európa – výzvy a očakávania. Výzvy pre medzinárodnoprávnu a európsku ochranu ľudských práv v podmienkach novej Európy. – Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, ss. 226-251. 546 Evropská úmluva o státním občantsví. Ratifikace. Dostupné z: http://www.coe.int/en/web/conventions/ full-list/-/conventions/treaty/166/signatures?p_auth=DNF8HQZj [cit. 2017-05-15].

160