Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

najmä od zmluvného nastavenia ich práv a povinností. Od týchto skutočností sa ná- sledne odvíja, či ich pracovný režim bude predvídateľný alebo nie. Ako uvádza J. Žuľová, nevhodne zvolená formulácia zákonného ustanovenia často podnecuje k interpretácii, že domácky zamestnanec/telezamestnanec nemá právo na ma- ximálnu dĺžku pracovného času alebo na minimálne doby odpočinku. 21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady o pracovnom čase umožňuje členským štátom sta- noviť odchýlky od určených článkov smernice iba v presne vymedzených prípadoch (najmä u tzv. autonómnych pracovníkov, v prípade smernicou menovaných činností a pri práci na zmeny a rozloženej práci). Keďže čl. 17 ods. 2 a ods. 3smernice o pra- covnom čase sa prevažne dotýka smernicou konkrétne vypočítaných činností, osobitne vyčlenenou skupinou pre uplatňovanie odchýlok od požiadaviek smernice sú auto- nómni pracovníci v zmysle čl. 17 ods. 1 smernice o pracovnom čase. Za autonómneho pracovníka sa považuje pracovník, u ktorého sa trvanie pracovného času nemeria a/ alebo nie je vopred určené alebo ak si ho môžu určiť sami pracovníci. Súčasne ustano- vuje nevyčerpávajúci, príkladný výpočet osôb, na ktorých by sa táto odchýlka mohla vzťahovať - napríklad vrcholoví riadiaci pracovníci alebo iné osoby s právomocou ne- závislého rozhodovania. Odklon sa pri tejto kategórii pracovníkov pritom umožňu- je od presne vypočítaných ustanovení, ktorými je okrem iného maximálny týždenný pracovný čas, denný odpočinok alebo týždenný čas odpočinku. Výkladové oznámenie Komisie k smernici o pracovnom čase pritom uvádza, že zrejme je možné túto od- chýlku interpretovať tak, že členské štáty môžu ustanoviť úplne vylúčenie týchto práv, bez nároku na náhradný čas odpočinku. 22 Z rozhodnutia Súdneho dvora vyplynulo, že sa táto odchýlka neuplatňuje na pracovníkov, ktorých pracovný čas sa nemeria iba čiastočne, alebo ktorý si pracovníci môžu určiť samostatne iba čiastočne, t. j. musí ísť o celkový pracovný čas. 23 Podmienkou je, že pracovníci majú kompetenciu rozhod- núť nielen o celkovom počte pracovných hodín, ale aj o ich rozvrhnutí. 24 Smernica nepodáva vyčerpávajúci výpočet týchto autonómnych pracovníkov, a teda umožňuje od nich podriadiť i ďalšie subjekty spĺňajúce podmienky v čl. 17 ods. 1. Zamestnanci vykonávajúci prácu formou domáckej práce alebo telepráce si v konečnom dôsledku rozhodujú o počte pracovných hodín, ktoré sú často vyššie ako maximálna hranica, ako aj o ich rozvrhnutí. Počet odpracovaných hodín by sa však mal odvíjať od toho čo si dohodli v pracovnej zmluve, prípadne od toho čo zamestnávateľ uviedol v pí- somnom oznámení pracovných podmienok podľa ust. § 44 ods. 1 ZP. Na základe 21 ŽUĽOVÁ, J., Pracovné podmienky zamestnancov vykonávajúcich teleprácu. IN: Právo, obchod, eko- nomika VII.: zborník príspevkov z vedeckého sympózia : 11. –13. október 2017, Vysoké Tatry. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2017, s. 314. 22 Výkladové oznámenie Komisie o smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (2017/C-165/01), s. 45. 23 Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 7. septembra 2006, Komisia Európskych spoločenstiev proti Spojené- mu kráľovstvu Veľkej Británie a Severného írska, C-484/04, ECLI:EU:C:2006:526, bod 47. 24 Výkladové oznámenie Komisie o smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (2017/C-165/01), s. 45.

96