Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

tohto konštatovania ich podľa nášho názoru nie je možné podriadiť pod vymedzenú skupinu pracovníkov, a tým, ani použiť výklad, ktorý by vylúčenie ich odpočinku alebo maximálneho pracovného času umožňoval. Napokon, súhlasíme s názorom J. Žuľovej, že sociálne práva zamestnancov na najvyššie prípustnú dĺžku pracovného času a minimálnu dobu odpočinku sú garantované Ústavou SR a nemôžu byť odňaté. 25 Úmysel zákonodarcu pri rovnakej interpretácii zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 ZP nachádzame aj v dôvodovej správe k návrhu zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, ktorým sa do zákonného rámca domáckej práce/telepráce doplnila aj časť o tom, že na zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia o minimálnom dennom odpočinku a o nepretržitom odpočinku v týždni. Zákonodarca potvrdil, že ak si zamestnanec sám rozvrhuje svoj pracovný čas, určuje si tým aj dobu svojho odpočin- ku, čím sa iba overuje správnosť výkladu ust. § 52 ods. 1 písm. a) ZP. Na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohody“) sa uplatňuje iba obmedzená vecná pôsob- nosť ZP. Výpočtom použiteľných ustanovení v § 223 ods. 2 ZP sa ustanovuje právny rámec ich regulácie. Z hľadiska pracovného času sa na týchto zamestnancov vzťahuje maximálny rozsah pracovného času odpracovaného v priebehu 24 hodín, zakazuje sa nariadenie alebo dohodnutie práce nadčas a pracovnej pohotovosti (§ 223 ZP). Časové hľadisko je pri dohodách výrazné aj v tom, že zákonodarca obmedzuje celkový počet odpracovaných hodín za určité obdobie, t. j. 350 hodín v kalendárnom roku pri do- hode o vykonaní práce, najviac 10 hodín týždenne pri dohode o pracovnej činnosti a najviac 25 hodín týždenne v priemere pri dohode o brigádnickej práci študentov. Obsahové náležitosti dohôd sa líšia v závislosti od zmluvnými stranami zvoleného typu. Vo všetkých troch prípadoch však priamo (dohoda o pracovnej činnosti a doho- da o brigádnickej práci študenta) alebo nepriamo (dohoda o vykonaní práce) rozsah pracovného času vyplýva z povinných náležitostí, na ktorých sa zmluvné strany musia dohodnúť pre zachovanie platnosti dohody ako dvojstranného právneho úkonu. Pri dohode o vykonaní práce by rozsah zadaných hodín mal zodpovedať vypracovaniu dohodnutej úlohy (výsledku práce). V praxi je často obvyklé dohodnutie maximál- neho objemu možných hodín (350 hodín za kalendárny rok). Pri dohode o pracov- nej činnosti sa variácie maximálneho týždenného limitu v rozsahu 10 hodín rôznia. V niektorých prípadoch sú pevne stanovené na konkrétne dni, prípadne i s konkrét- nym množstvom hodín, v iných prípadoch ako uvádza J. Toman sa používa všeobecné dohodnutie „najviac 10 hodín týždenne.“ 26 Podobné je dohodnutie tejto podstatnej náležitosti pri brigádnickej práci študentov. Dohodnutie s formuláciou „najviac 20 ho- 25 ŽUĽOVÁ, J. Pracovné podmienky zamestnancov vykonávajúcich teleprácu. IN: Právo, obchod, eko- nomika VII.: zborník príspevkov z vedeckého sympózia : 11. –13. október 2017, Vysoké Tatry. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2017, s. 314. 26 TOMAN, J., Individuálne pracovné právo. Sociálna politika zamestnávateľa, pracovné podmienky niekto- rých skupín zamestnancov, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru . Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, 2016, s. 318.

97