Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

dín týždenne v priemere“ je však v porovnaní s najviac prípustnou dĺžkou pracovných hodín (napríklad najviac 10 hodín týždenne) neurčitejšie. Ako uvádza I. Kundrát ta- kéto dohodnutie odporuje zákonu (označuje ho ako čiastočne neplatný právny úkon) z dôvodu, že neurčuje ani maximálny rozsah týždenného pracovného času, ale iba priemerný. 27 Podľa negatívneho výpočtu ustanovení ZP v ust. § 223 ods. 2, ktoré sa na pra- covnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzťahujú, sem patria aj ustanovenia o určení začiatku alebo konca pracov- ného času podľa ust. § 90 ZP vrátane predchádzajúceho informovania o rozvrhnutí pracovného času najmenej týždeň vopred a splatnosťou najmenej na jeden týždeň. 28 Rozvrhovanie pracovného času a včasná vedomosť o tomto rozvrhnutí môže mať vplyv na zdravie zamestnanca. 29 Pri nesprávnom využívaní dohôd o vykonaní práce, ktoré zamestnávatelia neuzatvárajú za účelom dosiahnutia výsledku, ale dojednávajú činnosť vymedzenú druhom práce môže byť dôsledkom neuplatňovania rozvrhnutia pracovné- ho času skutočnosť, že zamestnanec sa ocitne v situácii nepredvídateľných požiadaviek zo strany zamestnávateľa na výkon práce v ktoromkoľvek čase. 30 Podobný účinok môže vzísť z dohodnutia najviac prípustného rozsahu pracovného času pri dohode o pracov- nej činnosti a dohode o brigádnickej práci študenta. 31 Zamestnanec sa potom nachá- dza v neustálej situácii podobnej neaktívnej pracovnej pohotovosti, keď má byť pri- pravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, ktorej použitie je navyše pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vylúčené. V tomto bode sa opäť dostávame k účinkom smernice o transparentných a predvídateľných pracovných pod- mienkach pre vnútroštátnu úpravu, teda prípadom, v ktorých pravdepodobne možno identifikovať prvky nepredvídateľných pracovných režimov v závislosti od vzájomných zmluvných dojednaní. 3. NEAKTÍVNA PRACOVNÁ POHOTOVOSŤ Inštitút pracovnej pohotovosti nie je pojem, ktorý by smernica o pracovnom čase právne klasifikovala, alebo určitým spôsobom obmedzovala jeho limity. Reguláciu pra- covnej pohotovosti alebo informovanie o nej nepredpokladá ani smernica o transpa- 27 KUNDRÁT, I., Pracovný čas a ochrana zdravia pri výkone brigádnickej práce študentov. In: Zborník príspevkov z 2. ročníka Vedeckej konferencie doktorandov na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Bra- tislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2019, s. 203-204. 28 Výnimkou je ust. § 90 ods. 10 Zákonníka práce o určení času potrebného na osobnú očistu. 29 MESSENGER, J., Working time and the future of work . Geneva: ILO, 2018, s. 17. 30 DOLOBÁČ, M. – SEILEROVÁ, M., Ochrana (duševného) zdravia v informačnom veku . Košice : Uni- verzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018, s. 131-132 alebo SEILEROVÁ, M., Legal Regulation of the Occupational Health and Safety in the Non – standard Work in the Slovak Republic. In: Ius et Administratio , 2018, č. 2. 31 KUNDRÁT, I., Pracovný čas a ochrana zdravia pri výkone brigádnickej práce študentov. In: Zborník príspevkov z 2. ročníka Vedeckej konferencie doktorandov na Akadémii Policajného zboru v Bratislave . – Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2019, s. 203-204.

98