ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

2. Povaha práva Únie Otázka povahy práva Únie je úzko spojená s vymedzením jeho vzťahu k medziná- rodnému či vnútroštátnemu právu. Tento vzťah pritom vôbec nie je jednoznačný a jeho uchopenie spôsobuje aj v praxi nemalé problémy. 12 V odbornej literatúre možno v tejto súvislosti identifikovať dve základné názorové línie, ktoré zdôrazňujú buď osobitosť prá- va Únie alebo jeho prepojenie s medzinárodným právom. Prvá názorová línia kladie dôraz na základné vlastnosti a z nich vyplývajúci výnimoč- ný charakter právneho poriadku Únie, ktorý má v mnohých ohľadoch bližšie k vnútro- štátnemu než medzinárodnému právu. V tomto kontexte poukazuje na vysoký stupeň právnej integrácie členských štátov ako na jeden z charakteristických znakov Únie. Podľa Sváka smeruje tento nadštátny (supranacionálny) systém „vo svojom evolučnom vývoji… od zväzku štátov založených na základe medzinárodnej zmluvy k založeniu štátu v podobe konfederácie či federácie“ . 13 Tomu nasvedčuje napríklad znenie druhej vety čl. 1 ZEÚ, podľa ktorej súčasný stav integrácie Únie predstavuje (len) ďalšiu „etapu v procese utvára- nia čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy“ , alebo ústavnoprávna povaha Únie po prijatí Lisabonskej zmluvy. 14 Už súčasné nastavenie úniového právneho systému sa tak vymyká koncepcii medzinárodného práva. Ako skonštatoval Ústavný súd SR, „otáz- ka právnej povahy Európskej únie… je z viacerých hľadísk otázkou mimoriadne zložitou so vzájomne sa prelínajúcimi medzinárodnými a vnútroštátnymi aspektmi… (pričom) vývoj v Európskej únii nepochybne tenduje k štátnej forme, teda k štátnemu zväzku, ale serióznym spôsobom určiť moment, kedy sa tak stane, nie je… nateraz možné. …Európska únia vyka- zuje aj v súčasnom stave celý rad znakov a funkcií, ktoré možno v rámci uznávanej teórie práva podriadiť pod charakteristické znaky štátneho zväzku…“ . 15 Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze z roku 2008 vo veci ústavnosti ratifikácie Lisabonskej zmluvy zhodnotil, že Európska únia „…již dnes vytváří entitu sui generis, která těžko snese zařazení do klasických státovědných kategorií“ . 16 Tento pohľad je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá charakterizovala komunitárne (v súčasnosti úniové) právo najskôr ako „nový právny poriadok medzinárodného práva“ (angl. „new legal order of interna- tional law“ ). 17 Následne ho začala označovať za „vlastný právny poriadok“ (angl. „own legal system“, resp. „own legal order“ ), prípadne za „nový právny poriadok“ (angl. „new legal order“ ), tentoraz už bez poukázania na jeho prepojenie s medzinárodným právom. 18 12 Napr. na problémy pri aplikácii ustanovení Dohody CETA, t.j. Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej, spôsobené nejasnou klasifikáciou úniového práva poukazuje BARENDS, S.: Streitbeilegung in Unionsab- kommen und Europäisches Unionsrecht – Unionsrechtliche Anforderungen an Streitbeilegungsmechanismen in EU-Investitionsschutzabkommen. 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2019, s. 208. 13 SVÁK, J., KUKLIŠ, P., BALOG, B., SURMAJOVÁ, Ž.: Teória a prax legislatívy. 3. vyd. Bratislava : Eu- rokódex, 2012, s. 38 a 39. 14 Pozri bližšie ĽALÍK, T.: Ústavnoprávna povaha Európskej únie. In: Justičná revue, ročník 65, č. 6-7 (2013). Bratislava : Wolters Kluwer, 2013, s. 783 až 815. 15 Nález Ústavného súdu SR z 27. februára 2008, sp. zn. II. ÚS 171/05, s. 32. 16 Nález Ústavného súdu Českej republiky z 26. novembra 2008, sp. zn. Pl. ÚS 19/08, bod 104. 17 Rozsudok Súdneho dvora z 5. februára 1963, Van Gend en Loos , 26/62, ECLI:EU:C:1963:1. 18 Prvýkrát charakterizoval Súdny dvor komunitárne (teraz úniové) právo ako „vlastný právny poriadok“

10