ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

ustanovenie zakladajúcich zmlúv. 11 Plní totiž významnú úlohu najmä pri odôvodne- ní rozsiahlych úniových povinností členských štátov smerujúcich k zabezpečeniu plnej účinnosti práva Únie, ktoré nie sú v zakladajúcich zmluvách výslovne vyjadrené. Povaha a základné vlastnosti právneho poriadku Únie, tak ako vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, totiž vyžadujú značnú mieru súčinnosti zo strany všetkých vnútroštátnych orgá- nov zodpovedných za efektívnu implementáciu a aplikáciu úniových pravidiel. Tieto pravidlá sa pritom ľahko môžu dostať do rozporu s vnútroštátnymi predpismi, ktoré ná- sledne v súlade so zásadou prednosti práva Únie musia zostať neaplikované. Rovnako to platí v prípade ústavných noriem, ako aj princípov ústavného práva, ktoré by takisto ne- mali oslabiť účinky úniového práva. Takúto dominanciu práva Únie nad vnútroštátnym právnym poriadkom čiastočne spochybňujú ústavné súdy viacerých členských krajín tým, že odmietajú jeho absolútnu prednosť bezvýhradne akceptovať. Na prvý pohľad sa pritom javí, že ústavnými súdmi formulovaná požiadavka ochrany ústavnej identity sa medzičasom premietla do znenia čl. 4 ods. 2 ZEÚ, ktorý zaväzuje Úniu rešpektovať ná- rodnú identitu členskej krajiny tak, ako je obsiahnutá v jej ústavnom systéme. Zdá sa, že zásada lojality a potreba ochrany národnej identity tu stoja oproti sebe, keď chránia dva protichodné záujmy. Zatiaľ čo zásada lojality kladie na členské štáty rôzne požiadavky v záujme zabezpečenia cieľov Únie, ochrana národnej identity sa javí ako špecifická vý- nimka z ich úniových povinností. Práve tieto dva pojmy, ktoré spadajú do problematiky povinností členských štátov vyplývajúcich z práva Únie, sú v strede záujmu predloženej monografie.

11 Až do nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy bola zásada lojality vyjadrená v čl. 5 Zmluvy o založení EHS (resp. ZES po nadobudnutí platnosti Maastrichtskej zmluvy), následne bola presunutá do čl. 10 ZES, a v súčasnosti už v čiastočne pozmenenom znení ju spomína čl. 4 ods. 3 ZEÚ.

9