ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

vyplýva z čl. 351 ods. 2 ZFEÚ, pri dohodách, ktoré boli alebo majú byť uzatvorené po pristúpení štátu k Únii, možno túto povinnosť odvodiť zo zásady lojality. Členské štáty preto v súlade s čl. 4 ods. 3 ZEÚ musia v súvislosti s platnými dohodami pri- jať „všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie“ , a v prípade zamýšľaných dohôd zdržať sa prijatia akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli „ohroziť dosiahnutie cieľov Únie“ . Právo Únie však nebráni tomu, aby členské štáty ponechali v platnosti či uzatvorili nové dohody, ktoré obsahujú „ustanovenie o možnosti dotknutého členského štátu vykonávať svoje práva a povinnosti ako člen [Únie] “ , keďže takáto dohoda nemôže ohroziť potrebný účinok úniových opatrení. 759 5.5 Zbytočnosť transpozície smernice Všetky doposiaľ rozoberané ospravedlniteľné dôvody porušenia práva Únie predsta- vujú len dočasné prekážky, ktoré môžu členským štátom brániť v plnení ich úniových záväzkov. Medzi týmito záväzkami zastáva významné miesto transpozičná povinnosť, keďže cieľ každej smernice je potrebné dosiahnuť jej prebratím do vnútroštátneho práv- neho poriadku. Tej môžu dočasne brániť napríklad záväzky vyplývajúce z medzinárod- nej dohody, ktorú členský štát uzatvoril s treťou krajinou ešte pred svojím pristúpením k Únii. Právo Únie ale tiež pripúšťa trvalú výnimku z transpozičnej povinnosti, a to z dôvodu zbytočnosti prebratia smernice osobitnými vnútroštátnymi opatreniami vzhľa- dom na všeobecný vnútroštátny právny rámec, existujúcu vnútroštátnu úpravu alebo geografické skutočnosti. Zbytočnosť tak môže vyplývať z existencie všeobecných zásad ústavného alebo správneho práva, avšak len „pod podmienkou, že tieto zásady garantujú skutočne úplné uplatňovanie smernice vnútroštátnymi… orgánmi“ . 760 Ak je cieľom nie- ktorých ustanovení smernice priznanie práv jednotlivcom, „právna situácia vyplývajú- ca z týchto zásad (musí byť) dostatočne presná a jasná a oprávnené osoby… (musia byť) schopné rozpoznať svoje práva v plnom rozsahu a prípadne sa na ne odvolávať pred vnút- roštátnymi súdmi“ . 761 Splnenie rovnakých podmienok sa tiež vyžaduje v prípade vnút- roštátnej právnej úpravy, ktorá existovala v čase prijatia smernice, ktorá tak skutočne musí garantovať úplné uplatňovanie smernice. 762 Do pôsobnosti smernice totiž patria aj vnútroštátne predpisy prijaté ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, pokiaľ sú skutočne „spôsobilé zabezpečiť súlad vnútroštátneho práva so smernicou“ . 763 Na opačnej strane, ak smernica výslovne ukladá členským krajinám povinnosť, aby vnútroštátne transpozičné 759 Rozsudky Súdneho dvora z 3. marca 2009, Komisia proti Švédsku , C‑249/06, ECLI:EU:C:2009:119, bod 38; a z 3. marca 2009, Komisia proti Rakúsku , C-205/06, ECLI:EU:C:2009:118, bod 37. 760 Rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 2015, Komisia proti Poľsku , C‑29/14, ECLI:EU:C:2015:379, bod 38. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 20. novembra 2003, Komisia proti Francúzsku , C‑296/01, ECLI:EU:C:2003:626, bod55; z26. júna2003, Komisiaproti Francúzsku ,C-233/00, ECLI:EU:C:2003:371, bod 76; a z 23. mája 1985, Komisia proti Nemecku , 29/84, ECLI:EU:C:1985:229, body 22 a 23. 761 Ibid. 762 Rozsudok Súdneho dvora z 30. mája 2002, Komisia proti Taliansku , 22/87, ECLI:EU:C:1989:45, bod 6. 763 Rozsudky Súdneho dvora z 21. júla 2011, Azienda Agro-Zootecnica Franchini , C‑2/10, ECLI:EU: C:2011:502, bod 70; z 23. apríla 2009, VTB-VAB , C‑261 a 299/07, ECLI:EU:C:2007:484, bod 35; a zo 7. septembra 2006, Cordero Alonso , C‑81/05, ECLI:EU:C:2006:529, bod 29.

116