ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

a prikazuje Únii rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami (čl. 8). Samotný čl. 4 ZEÚ definuje v troch odsekoch viaceré pravidlá, ktorými sa riadi vzťah medzi Úniou a členskými štátmi. Ods. 1 uvádza zásadu prenesenia právomocí spočívajúcu v tom, že „právomoci, ktoré na Úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov“ . 780 Napriek tomu musia členské štáty pri výkone týchto zostatkových právomocí dodržiavať právo Únie. Ods. 2 zaväzuje Úniu k rešpektovaniu jednak rovnosti člen- ských štátov pred zakladajúcimi zmluvami, ďalej národnej identity obsiahnutej „v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv“ , ako aj ich základných štátnych funkcií. 781 Medzi tieto funkcie patrí „najmä zabezpečo- vanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti“ . 782 Posledná veta druhého odseku navyše zdôrazňuje, že „predovšetkým ná- rodná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu“ . 783 Uvedené ustanovenie spolu so zásadou prenesenia právomocí upravenou v ods. 1 tak v rámci čl. 4 ZEÚ prepája záväzok Únie rešpektovať národnú identitu členských krajín s otázkou rozdelenia právomocí v rámci Únie. Potvrdzuje to aj názov čl. I-5 Zmluvy o Ústave pre Európu: „Vzťahy medzi Úniou a členskými štátmi“ , ktorého znenie zodpovedá čl. 4 ods. 2 a 3 ZEÚ. Naproti tomu čl. 6 ZEÚ v znení Zmluvy z Nice, ktorého ods. 3 prikazoval Únii rešpektovať národnú identitu členských krajín, upravoval v ods. 1 zásady a v ods. 2 hodnoty Únie. Je teda veľmi pravdepodobné, že členské štáty mali v úmysle priznať zásade rešpektovania národnej identity iný význam, aký plnila v zakladajúcich zmluvách pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Generálna advokátka Kokott v tejto súvislosti výstižne poznamenáva, že takto koncipovaná národná identita je viac ako len hodnota Únie, keďže jej účelom je „obmedziť vplyv práva Únie v oblastiach, ktoré sú po- važované za zásadné pre členské štáty“ . 784 Na záver čl. 4 ZEÚ v ods. 3 zakotvuje zásadu lojality (lojálnej spolupráce), podľa ktorej „Únia a členské štáty (sa) vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv“ . V tejto súvislosti sú členské štáty povinné prijať „všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie“ , ďalej pomáhať „Únii pri plnení jej úloh“ , ako aj zdržať sa opatrení, ktoré by mohli „ohroziť dosiahnutie cieľov Únie“ . 785 Význam zásady ochrany národnej identity je taktiež možné vnímať v kontexte usta- novení Zmluvy o ústave pre Európu. Na rozdiel od aktuálnej úpravy vzťahu medzi Úniou a členskými štátmi v zakladajúcich zmluvách totiž ústavná zmluva hneď v nad- väznosti na zakotvenie požiadaviek ochrany národnej identity (čl. I-5 ods. 1) a dodržia- 780 Ustanovenie obsahovo zodpovedá čl. 5 ods. 2 druhej vete ZEÚ, ktorá rovnako stanovuje, že: „Právomoci, ktoré na Úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov“ . Podľa zásady prene- sených právomocí zakotvenej v čl. 5 ods. 2 ZEÚ, ktorou sa spravuje vymedzenie právomocí Únie, môže táto konať „len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených“ . 781 Čl. 4 ods. 2 prvá veta ZEÚ. 782 Čl. 4 ods. 2 druhá veta ZEÚ. 783 Čl. 4 ods. 2 tretia veta ZEÚ. 784 Návrhy generálnej advokátky Kokott prednesené 15. apríla 2021, Stolichna obshtina, rayon „Pancharevo“ , C490/20, ECLI:EU:C:2021:296, bod 86. 785 Čl. 4 ods. 3 ZEÚ.

120