ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

znenie sa následne premietlo do čl. 1 ods. 5 Lisabonskej zmluvy, ktorá prevzala podstat- nú časť ústavnou zmluvou navrhovaných nových ustanovení. Zatiaľ čo rešpektovanie základných politických štruktúr podľa Syllovej „zřetelně směruje k ochraně autonomie zvláštních politických… uspořádaní a uspořádaní státních orgánů včetně jejich specifických vazeb“ , rešpektovanie základných ústavných štruktúr v prvom rade „znamená, že orgány Unie musí postupovat takovým způsobem, aby základní ústavně daná stavba státu nebyla narušena“ . 777 Chránená je preto výlučne základná ústavná štruktúra štátu, a nie jeho ústavný poriadok ako taký. Z tohto pohľadu sa ako podstatné javí vymedzenie obsahu základnej ústavnej štruktúry každého členského štátu chráneného ako súčasť jeho ná- rodnej identity, čo možno uskutočniť výlučne s prihliadnutím na jeho ústavný poriadok. Z jazykového hľadiska je pozoruhodná čiastočne odlišná formulácia čl. 4 ods. 2 prvej vety ZEÚ v jednotlivých autentických jazykových verziách zakladajúcich zmlúv. Zatiaľ čo slovenská verzia (podobne ako anglická či česká) spomína „národnú identitu obsiahnutú v… základných politických a ústavných systémoch“ , 778 podľa nemeckého zne- nia nestačí, že národná identita je v týchto systémoch obsiahnutá, ale musí byť v nich aj priamo vyjadrená. 779 Pri druhom variante sa preto javí, že prvky národnej identity môžu byť ustanovené výlučne prostredníctvom ich výslovného vyjadrenia v základnom politickom a ústavnom systéme krajiny. Odhliadnuc od týchto jazykových odlišností ide v prípade národnej identity o autonómny pojem úniového práva, ktorého zmysel a rozsah musí byť vykladaný v celej Únii rovnako, nezávisle od jeho významu v právnych poriadkoch členských štátov. Platí to i napriek tomu, že konkrétne chránené prvky ná- rodnej identity, ktoré spadajú do rámca vytvoreného čl. 4 ods. 2 ZEÚ, sa u jednotlivých krajín môžu líšiť. Naliehavosť ochrany je pritom evidentná práve pri tých ústavných princípoch, ktoré nie sú vlastné všetkým vnútroštátnym poriadkom. Zo systematického hľadiska je potrebné požiadavku rešpektovania národnej identity členských štátov hodnotiť najmä v kontexte ďalších ustanovení čl. 4 ZEÚ, ale aj z pohľa- du jej miesta v primárnom práve Únie. Ako súčasť hlavy I ZEÚ nazvanej „Spoločné usta- novenia“, ktorá zahŕňa celkovo osem článkov (čl. 1 až 8), vytvára základný právny rámec fungovania Únie. Okrem pravidiel obsiahnutých v čl. 4 ZEÚ zahŕňa hlava I ustanovenie o založení Únie (čl. 1), zakotvuje hodnoty a ciele Únie (čl. 2 a 3), vymedzuje právomoci Únie (čl. 5), zaväzuje Úniu dodržiavať základné práva (čl. 6), zavádza sankčný mechaniz- mus uplatniteľný v prípade porušenia základných hodnôt Únie členskými štátmi (čl. 7) nením, že podstatné prvky národnej identity okrem iného zahŕňajú základné štruktúry a zásadné funkcie člen- ských štátov, predovšetkým ich politické a ústavnoprávne štruktúry vrátane regionálnej a miestnej samosprávy, voľby jazyka, štátneho občianstva, územia, právneho postavenia cirkví a náboženských spoločenstiev, národnej obrany a organizácie ozbrojených síl.“ (preklad autora) 777 SYLLOVÁ, J., PÍTROVÁ, L., PALDUSOVÁ, H., a kol.: Lisabonská smlouva. Komentář . 1. vyd. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 20 a 21. 778 Podľa českej jazykovej verzie ustanovenia čl. 4 ods. 2 prvej vety ZEÚ chránená národná identita musí spočívať v základných politických a ústavných systémoch členského štátu („národní identitu, která spočívá v… základních politických a ústavních systémech“) . Podobne anglická jazyková verzia vyžaduje, aby národ- ná identita bola inherentnou súčasťou základných systémov, politických a ústavných („national identities, inherent in… fundamental structures, political and constitutional“) . 779 Podľa nemeckej jazykovej verzie ustanovenia čl. 4 ods. 2 prvej vety ZEÚ je chránená len národná identita, ktorá je vyjadrená v základných politických a ústavných systémoch („nationale Identität, die in… grund- legenden politischen und verfassungsmäßigen Strukturen… zum Ausdruck kommt“) .

119