ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

obmedzenie slobôd vnútorného trhu. Pri posudzovaní oprávnenosti tohto cieľa Súdny dvor na jednej strane označil za nepodstatné, že v členskom štáte prináleží chránené- mu právu „zvláštne postavenie ako nezávislému základnému právu“ . 798 Na druhej strane ale podľa neho môže táto skutočnosť slúžiť ako kritérium pre posúdenie primeranosti vnútroštátneho opatrenia, keďže „nie je nevyhnutné, aby obmedzujúce opatrenie orgánov jedného členského štátu sa zhodovalo s poňatím zdieľaným všetkými členskými štátmi, čo sa týka spôsobu ochrany dotknutého základného práva alebo legitímneho záujmu“ . 799 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž „nevyhnutnosť a primeranosť prijatých ustano- vení nie sú vylúčené len z toho dôvodu, že jeden členský štát zvolil rozdielny systém (napr. prísnejší štandard) ochrany, ako je systém prijatý iným členským štátom“ . 800 Pri kontrole dodržiavania povinností vyplývajúcich členským štátom z úniových právnych predpisov tak Súdny dvor dlhodobo prihliada na základné hodnoty, ktoré sú vlastné národným ústavným poriadkom, a to nezávisle od ustanovenia čl. 4 ods. 2 prvej vety ZEÚ doplne- ného do zakladajúcich zmlúv až neskôr. Generálny advokát Maduro to vysvetľuje tým, že povinnosť Únie rešpektovať národnú identitu je stanovená už od počiatku existencie Európskych spoločenstiev, keďže „spadá… do podstaty európskeho projektu… ktorý spočí- va v napredovaní v integrácii pri súčasnom zachovaní existencie politiky štátov“ . 801 Význam prvej vety čl. 4 ods. 2 ZEÚ mal Súdny dvor doposiaľ príležitosť objasniť iba v niekoľkých prípadoch, v ktorých dospel okrem iného k záveru, že týmto ustanovením priznanú ochranu požíva „rozdelenie právomocí v rámci členského štátu“ . 802 Táto ochrana sa vzťahuje aj „na reorganizácie vnútorných právomocí členského štátu… ktoré môžu mať podobu prerozdelení právomocí jedného verejného orgánu inému, ktoré je nariadené vyšším orgánom, alebo dobrovoľného prenesenia právomocí medzi verejnými orgánmi“ . 803 V dôsled- ku toho je „predtým príslušný orgán… zbavený alebo sa zbavuje povinnosti a práva plniť danú verejnú úlohu a túto povinnosť a toto právo má od tejto chvíle iný orgán“ . 804 Podobne v prípade Nemecka konštatoval, že „rozdelenie právomocí medzi spolkové krajiny nie je možné spochybniť, keďže požívajú ochranu priznanú článkom 4 ods. 2 ZEÚ“ . 805 Súčasne však z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že „členský štát sa nemôže dovolávať ustano- vení, postupov a situácií svojho vnútroštátneho právneho poriadku na účely odôvodnenia nedodržania povinností, ktoré mu vyplývajú z práva Únie. Vnútorné rozdelenie právomocí, ktoré si určil sám členský štát, medzi ústredné, regionálne alebo miestne orgány, ho… (preto) nezbavuje povinnosti plniť si… (svoje úniové) záväzky“ . 806 Právo Únie tak síce neobme- 798 Rozsudok Súdneho dvora z 14. októbra 2004, Omega , C-36/02, ECLI:EU:C:2004:614, bod 34. 799 Ibid., bod 37. 800 Ibid., bod 38. 801 Návrhy generálneho advokáta Madura prednesené 8. októbra 2008, Michaniki , C-213/07, ECLI:EU: C:2018:544, bod 31. 802 Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Remondis , C-51/15, ECLI:EU:C:2016:985, bod 40. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 18. júna 2020, Porin kaupunki , C-328/19, ECLI:EU:C:2020:483, bod 46; a z 12. júna 2014, Digibet a Albers , C‑156/13, ECLI:EU:C:2014:1756, bod 34. 803 Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Remondis , C-51/15, ECLI:EU:C:2016:985, bod 41. 804 Ibid. 805 Rozsudok Súdneho dvora z 12. júna 2014, Digibet a Albers , C‑156/13, ECLI:EU:C:2014:1756, bod 34. 806 Rozsudok Súdneho dvora z 8. septembra 2010, Carmen Media Group , C-46/08, ECLI:EU:C:2010:505, bod 69. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 13. septembra 2001, Komisia proti Španielsku , C-417/99,

123