ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

dzuje členské krajiny pri rozhodovaní o vnútroštátnom rozdelení právomocí, na opačnej strane sú príslušné vnútroštátne orgány „v rozsahu, v akom to dodržanie… (úniového) ustanovenia vyžaduje, povinné na tieto účely zosúladiť výkon svojich právomocí“ . 807 Za súčasť národnej identity označil Súdny dvor ďalej republikánske štátne zriade- nie, v dôsledku čoho považoval za primerané, „ak sa členský štát usiluje o dosiahnutie cieľa ochrany zásady rovnosti tak, že svojim štátnym príslušníkom zakáže akékoľvek získavanie, držanie alebo používanie šľachtických titulov alebo šľachtických prvkov, ktoré môžu viesť k presvedčeniu, že nositeľ tohto mena je držiteľom takejto hodnosti“ . 808 Prvá veta čl. 4 ods. 2 ZEÚ tiež chráni úradné jazyky členských krajín. Pri posudzovaní prekážok voľného pohybu osôb v rámci Únie Súdny dvor pritom poukázal na znenie čl. 3 ods. 3 štvrtého pododseku ZEÚ a čl. 22 Charty základných práv EÚ, ktoré zhodne zdôrazňujú, že „Únia rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť“ . 809 Z toho vyvodil záver, že právna úprava, ktorá „nariaďuje používať pravidlá písania podľa… (úradného) jazyka, predstavuje v zásade legitímny cieľ, ktorý môže odôvodniť obmedzenie práv na voľný pohyb a pobyt stanovených v článku 21 ZFEÚ a môže byť zohľadnený pri vyvážení legitímnych zá- ujmov a uvedených práv priznaných právom Únie“ . 810 Generálny advokát Maduro v tejto súvislosti označil rešpektovanie jazykovej rozmanitosti dokonca za jeden „zo základných aspektov ochrany poskytovanej národnej identite členských štátov“ . 811 Naopak, vo viacerých prípadoch, v ktorých sa členské štáty dovolávali ochrany ná- rodnej identity, Súdny dvor odmietol pôsobnosť čl. 4 ods. 2 prvej vety ZEÚ. Napríklad pri výklade čl. 3 smernice 98/5 812 dospel k záveru, že úniová úprava umožňujúca štát- nemu príslušníkovi členského štátu, ktorý získal odborný titul advokáta v inej členskej krajine, vykonávať povolanie advokáta v štáte, ktorého je príslušníkom, „pod odborným titulom udeleným v domovskom členskom štáte… nemôže… ovplyvniť základné politické a ústavné systémy, ani základné funkcie hostiteľského štátu v zmysle článku 4 ods. 2 ZEÚ“ . 813 Podobne v súvislosti so smernicou 97/81, 814 ktorou sa vykonáva dohoda o práci na krat- ECLI:EU:C:2001:445, bod 37; z 28. februára 1991, Komisia proti Nemecku , C-131/88, ECLI:EU: C:1991:87, bod 71; z 14. januára 1988, Komisia proti Belgicku , 227 až 230/85, ECLI:EU:C:1988:6, bod 9; a z 25. mája 1982, Komisia proti Holandsku , 96/81, ECLI:EU:C:1982:192, bod 12. 807 Rozsudok Súdneho dvora z 8. septembra 2010, Carmen Media Group , C-46/08, ECLI:EU:C:2010:505, bod 70. 808 Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010, Sayn-Wittgenstein , C-208/09, ECLI:EU:C:2010:806, body 92 a 93. Ďalej pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 2. júna 2016, Bogendorff von Wolffersdorff , C-438/14, ECLI:EU:C:2016:401, bod 64. 809 Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 2011, Runevič-Vardyn a Wardyn , C-391/09, ECLI:EU:C:2011:291, bod 86. 810 Ibid., bod 87. 811 Návrhy generálneho advokáta Madura prednesené 16. decembra 2004, Španielsko proti Eurojust , C-160/03, ECLI:EU:C:2004:817, bod 24. S jeho názorom sa stotožnil aj generálny advokát Jääskinen vo svojich návrhoch prednesených 12. júla 2012, Las , C-202/11, ECLI:EU:C:2012:456, bod 58. 812 Smernica 98/5/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, Ú. v. ES L 77, 14.3.1998, s. 36-43. 813 Rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 2014, Torresi , C-58 a 59/13, ECLI:EU:C:2014:2088, bod 58. 814 Smernica 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9 až 14.

124