ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

sieť od toho, či je určité základné právo súčasťou ústavnej identity členského štátu. 832 Generálny advokát Bot vo svojich návrhoch súhlasne dopĺňa, že v takom prípade by členský štát, ktorý sa domnieva „že ustanovenie sekundárneho práva narúša jeho národnú identitu… ho… mohol napadnúť na základe článku 4 ods. 2 ZEÚ“ . 833 Súdny dvor sa k tejto otázke nepriamo vyjadril v rozsudku vo veci Melloni v súvislosti s výkladom čl. 53 Charty základných práv EÚ, ktorý ustanovuje nasledovné: „Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že obmedzuje alebo poškodzuje ľudské práva a základ- né slobody uznané v rámci príslušného rozsahu ich pôsobnosti… (okrem iného) ústavami členských štátov“ . Súdny dvor pritom odmietol taký výklad tohto ustanovenia, ktorý by členskému štátu všeobecne umožňoval „uplatňovať štandard ochrany základných práv za- ručených jeho ústavou, ak je tento štandard vyšší než štandard ochrany vyplývajúci z Charty, a prípadne ho uprednostniť pred uplatnením ustanovení práva Únie“ . 834 V tejto súvislosti poukázal na zásadu prednosti práva Únie, podľa ktorej „dovolávanie sa ustanovení vnút- roštátneho práva, hoci aj ústavnej povahy, členským štátom nemôže ovplyvniť účinok práva Únie na území tohto štátu“ . 835 Výklad čl. 53 Charty základných práv EÚ preto nepripúšťa vytváranie prekážok uplatnenia úniových aktov zo strany členských štátov z dôvodu, že nerešpektujú vnútroštátny štandard ochrany základných práv. 836 Tento štandard môžu vnútroštátne orgány uplatniť výlučne za predpokladu, že tým nedôjde k ohrozeniu tak úrovne ochrany vyplývajúcej z Charty, ako ani prednosti, jednotnosti a účinnosti práva Únie. 837 Napriek zneniu čl. 53 Charty základných práv EÚ, ktorý požiadavku zacho- vania účinnosti úniových noriem výslovne nespomína, Súdny dvor tak podčiarkol do- minantné postavenie právneho poriadku Únie vo vzťahu k vnútroštátnemu právu. 838 Neprihliadol pritom na znenie preambuly Charty základných práv EÚ, ktorá spomína záväzok Únie prispievať „k zachovaniu a rozvoju spoločných hodnôt (národov Európy) pri rešpektovaní… (okrem iného) národnej identity členských štátov “. Súdny dvor tým prak- ticky vylúčil možnosť uplatnenia ústavnej výhrady zo strany členského štátu z dôvodu ochrany základných práv zaručených jeho ústavným poriadkom, aj keby tieto tvorili súčasť jeho ústavnej identity. 5.6.3 Prípad M.A.S. a M.B. Čiastočnú zmenu prístupu Súdneho dvora v otázke absolútnej prednosti práva Únie zdanlivo naznačuje jeho novšie rozhodnutie k problematike premlčania v trestnom práve, v ktorom posudzoval taliansku právnu úpravu uľahčujúcu beztrestnosť páchate- ľov závažných daňových podvodov. 839 Problematická bola z pohľadu úniového práva 832 Ibid. 833 Návrhy generálneho advokáta Bota prednesené 2. októbra 2012, Melloni , C-399/11, ECLI:EU: C:2012:600, bod 139. 834 Rozsudok z 26. februára 2013, Melloni , C-399/11, ECLI:EU:C:2013:107, body 56 a 57.

835 Ibid., bod 59. 836 Ibid., bod 58. 837 Ibid., bod 60.

838 MAZÁK, J., DOBROVIČOVÁ, G., OROSZ, L., JÁNOŠÍKOVÁ, M.: Odkaz Súdneho dvora EÚ vnút- roštátnym súdom o aplikovateľnosti a pôsobnosti Charty základných práv EÚ: Rozsudky vo veciach Åklagaren Fransson a Melloni. In: Právny obzor, ročník 97, č. 2 (2014). Bratislava : Ústav štátu a práva SAV, s. 126. 839 Rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. , C-42/17, ECLI:EU:C:2017:936.

127