ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

nej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku ZEÚ, aby zabezpečili na svo- jich územiach uplatňovanie a dodržiavanie práva Únie a aby na tieto účely prijali všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie.“ 34 Za účelom zachovania špecifických znakov a nezávislosti úniového právneho poriadku zakladajúce zmluvy zaviedli „súdny systém určený na zabezpečenie súdržného a jednotného výkladu práva Únie“ , ktorého súčasťou sú okrem súdov Únie tiež vnútroštátne súdne orgány. 35 Súdnemu dvoru pritom prislúcha úloha „zabezpečiť dodržiavanie autonómie právneho poriadku Únie takto vytvorenej (zakla- dajúcimi) zmluvami“ , či už vo vzťahu k právnym poriadkom členských štátov, alebo pri vstupovaní do medzinárodných záväzkov zo strany Únie. 36 Ako ohrozenie nezávislosti právneho poriadku Únie napríklad v minulosti viackrát označil mechanizmus pre rieše- nie sporov, ktorý orgánu mimo súdneho systému Únie priznáva úlohu vykladať úniové ustanovenia. 37 V súlade so zásadou lojality tak členské štáty musia dbať na to, aby ich vnútroštátne právne predpisy, ako aj medzinárodné záväzky nenarúšali nezávislosť, účin- nosť či jednotné uplatňovanie práva Únie. Úniové právne normy by totiž mali vyvolávať vždy rovnaké právne účinky v celej Únii. Pri výklade úniových ustanovení Súdny dvor prihliada aj na medzinárodné dohody uzatvorené členskými štátmi s tretími krajinami, ale len za predpokladu, že ich znenie pripúšťa eurokonformnú interpretáciu. 38 2.1 Vlastnosti úniového práva Zo všetkých vlastností práva Únie zakladajúce zmluvy výslovne spomínajú len pria- mu uplatniteľnosť nariadení v čl. 288 ods. 2 ZFEÚ. Ostatné vlastnosti vymedzil Súdny dvor vo svojej judikatúre predovšetkým prostredníctvom teleologického výkladu, kto- rý sa opiera najmä o zásadu lojality. 39 Vychádzal pritom v prvom rade zo znenia pre- ambuly Zmluvy o založení EHS, ktorá deklarovala spoločné ciele zakladajúcich štátov Európskych spoločenstiev. 40 Za hlavné vlastnosti novovzniknutého samostatného práv- 34 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2018, Achmea , C‑284/16, ECLI:EU:C:2018:158, bod 34. Pozri aj stanovisko Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, bod 168. 35 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2018, Achmea , C‑284/16, ECLI:EU:C:2018:158, bod 35; ako aj stanovisko Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, bod 174. 36 Stanovisko Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011, ECLI:EU:C:2011:123, bod 67. Pozri aj stanovisko Súdneho dvora 1/91 zo 14. decembra 1991, ECLI:EU:C:1991:490, bod 35. 37 Pozri rozsudok zo 6. marca 2018, Achmea , C‑284/16, ECLI:EU:C:2018:158, body 40 až 42; ako aj stanoviská Súdneho dvora 1/17 z 30. apríla 2019, ECLI:EU:C:2019:341, body 123 až 126; 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, body 223 až 231; a 1/91 zo 14. decembra 1991, ECLI:EU:C:1991:490, body 34 a 35. 38 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 1991, Komisia proti Spojenému kráľovstvu , C-146/89, ECLI:EU:C:1991:294, body 40 až 43; a z 23. novembra 1977, Enka BV, 38/77, ECLI:EU:C:1977:190, bod 29. 39 SCHERMERS, H. G., WAELBROECK, D. F.: Judicial Protection in the European Union. 6. vyd. Kluwer Law International : The Hague, 2001, s. 21. 40 Preambula Zmluvy o založení EHS uvádzala nasledujúce ciele: „položiť základy čoraz užšieho zjednoco- vania národov Európy“ , „zabezpečiť hospodársky a sociálny pokrok svojich krajín spoločným postupom pri odstraňovaní prekážok, ktoré rozdeľujú Európu“ , „neustále (sa usilovať o) zlepšovanie životných a pracovných podmienok… národov“ členských krajín, zabezpečiť stály rast, vyrovnaný obchod a zdravú hospodársku súťaž, posilniť jednotu hospodárstiev členských krajín a zabezpečiť ich harmonický rozvoj prostredníc-

13