ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

neho poriadku pritom označil „najmä jeho nadradenosť vo vzťahu k právnym predpisom členských štátov a priamy účinok radu ustanovení uplatniteľných voči ich štátnym príslušní- kom aj voči členským štátom samotným“ . 41 Keďže prednosť a priamy účinok sa po obsaho- vej stránke čiastočne prekrývajú, v odbornej literatúre sa názory na ich vzájomný vzťah rozchádzajú. Niektorí autori považujú prednosť za širší pojem, ktorý zahŕňa priamy účinok, 42 iní naopak prednosť za súčasť priameho účinku, 43 najčastejšie sa však pok- ladajú za dve samostatné, hoci vzájomne prepojené zásady úniového práva. 44 Žiadny z týchto názorov ale nepopiera, že prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom majú tiež pravidlá práva Únie bez priameho účinku. Z teoretického hľadiska je podobne nejednoznačná vzájomná spätosť ďalších vlastností práva Únie definujúcich vzťah medzi úniovým a vnútroštátnym právnym poriadkom, akými sú najmä bezprostredný účinok, priama uplatniteľnosť či nepriamy účinok práva Únie. Ich vzťah čiastočne objasňuje judikatúra Súdneho dvora, ktorá napríklad potvrdzuje, že priama uplatniteľnosť na- riadenia zahŕňa tak jeho okamžitý (resp. bezprostredný) účinok, ako aj priznanie práv jednotlivcom, ktoré vnútroštátne súdy musia chrániť (t.j. priamy účinok). 45 Základné vlastnosti úniového práva, t.j. prednosť a priamy účinok, spolu s mecha- nizmom prejudiciálneho konania, ktorý nastoľuje dialóg medzi Súdnym dvorom a vnút- roštátnymi súdnymi orgánmi, vytvárajú podľa generálneho advokáta Saugmandsgaarda „ústavný rámec“ zaručujúci účinnosť právneho poriadku Únie. 46 Zabezpečenie efektivity úniového práva na národnej úrovni pritom predpokladá značnú mieru súčinnosti orgá- nov členských krajín, ktoré musia predovšetkým umožniť plnú účinnosť úniových no- riem a chrániť práva, ktoré právo Únie priznáva jednotlivcom. 47 Členským štátom ďalej prislúcha zaviesť účinné a odrádzajúce sankcie za porušovanie predpisov Únie v prípa- tvom zmenšovania rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, „prispieť prostredníctvom spoločnej obchodnej politiky k postupnému zrušeniu obmedzení medzinárodného obchodu“ , „potvrdiť solidaritu, ktorá spája Eu- rópu a zámorské krajiny a so želaním zabezpečiť rozvoj ich prosperity“, „zachovať a posilniť mier a slobodu, vyzývajúc ostatné národy Európy, ktoré zdieľajú ich ideály, aby sa pripojili k ich úsiliu“. 41 Pozri napr. stanovisko Súdneho dvora 1/91 zo 14.12.1991, ECLI:EU:C:1991:490, bod 21. 42 Pozri napr. OLDENBOURG, A.: Die unmittelbare Wirkung von EG-Richtlinien im innerstaatlichen Be- reich . 1. vyd. München : Florentz, 1984, s. 19. 43 Pozri napr. STARKE, M. F.: EU-Grundrechte und Vertragsrecht . 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2016, s. 174. 44 Hamuľák sa v tejto súvislosti prihovára za ich „tandemové“ chápanie, „kdy přednost působí jako kolizní norma v případě, že se přímo použitelná norma práva Evropské unie dostane do střetu s normou vnitrostátního práva“ . Pozri HAMUĽÁK, O.: Integrující se Evropa a suverenita České republiky. 1. vyd. Olomouc : Uni- verzita Palackého v Olomouci, s. 40. 45 Pozri rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 2011, Bureau National Interprofessionnel du Cognac , C‑4 a 27/10, ECLI:EU:C:2011:484, bod 40; zo 17. septembra 2002, Muñoz a Superior Fruiticola , C‑253/00, ECLI:EU:C:2002:497, bod 27; z 10. októbra 1973, Variola , 34/73, ECLI:EU:C:1973:101, bod 8; a zo 14. decembra 1971, Politi , ECLI:EU:C:1971:122, bod 9. 46 Návrhy generálneho advokáta Saugmandsgaarda Øe prednesené 5. júna 2018, XC a i. , C-234/17, ECLI:EU:C:2018:391, body 78 a 79. Nastolenie dialógu medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súd- mi prostredníctvom prejudiciálneho konania spomína Súdny dvor napr. v rozsudku z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. , C‑42/17, ECLI:EU:C:2017:936, bod 22. 47 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C-46 a 48/93, ECLI:EU:C:1996:79,bod39;az19.novembra1991,FrancovichaBonifaci,C-6a9/90,ECLI:EU:C:1991:428, bod 32.

14