ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

doch, kedy absentujú jednotné úniové sankčné pravidlá, alebo keď právo Únie v tomto ohľade odkazuje na vnútroštátnu úpravu. 48 V súvislosti s povinnosťou zaistiť účinnosť práva Únie generálny advokát Bobek výstižne poznamenáva, že „sama osebe nemá žiadne vnútorné obmedzenia“ , a preto by mala byť obmedzená a vyvážená hodnotami, záujma- mi a cieľmi vyplývajúcimi z ďalších požiadaviek úniového či vnútroštátneho právneho poriadku, akou je napríklad ochrana základných práv. 49 Súdny dvor sa s týmto názorom stotožnil len čiastočne, keď potvrdil potrebu prihliadať na požiadavky úniového práva, akou je povinnosť dodržiavať základné hodnoty Únie uvedené v čl. 2 ZEÚ a tým aj „zá- kladné práva garantované Chartou a všeobecnými zásadami práva Únie“ , avšak žiadnym spôsobom nespomenul možnosť zohľadnenia osobitných požiadaviek vnútroštátneho práva. 50 Tento prístup zodpovedá ustálenej judikatúre Súdneho dvora, ktorá zdôrazňuje nezávislosť práva Únie vychádzajúceho „z autonómneho prameňa tvoreného (zakladajúci- mi) zmluvami“ , 51 v dôsledku čoho „nemožno pripustiť, aby predpisy vnútroštátneho práva, hoci majú právnu silu ústavy alebo ústavného zákona, ohrozovali jednotu a účinnosť prá- va Únie“ . 52 Ochrana základných práv, hoci vychádza zo spoločných ústavných tradícií členských štátov a usmernení vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, sa preto „musí zabezpečiť v rámci štruktúry a cieľov Únie“ . 53 Vo svetle ustanovenia čl. 4 ods. 2 ZEÚ prikazujúceho Únii rešpektovať národnú identitu členských krajín „obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch“ sa však natíska otázka, či samotné zaklada- júce zmluvy nepripúšťajú obmedzenie povinnosti zabezpečiť plnú účinnosť práva Únie vzhľadom na prípadné ústavné požiadavky, ktoré smerujú k ochrane národnej alebo ústavnej identity. Touto otázkou sa zaoberá samostatná časť piatej kapitoly, v rámci kto- rej sú rozoberané ospravedlniteľné dôvody porušenia práva Únie. Podstatu načrtnutého problému vystihuje hodnotenie Hodása, ktorý poznamenáva, že „na jednej strane stojí efektivita [úniového] práva… (a) na strane druhej… ústavná identita a hranice prenosu kompetencií (na Úniu) “ . 54 48 Pozri rozsudky Súdneho dvora zo 7. decembra 2000, de Andrade , C-213/99, ECLI:EU:C:2000:678, bod 19; z 26. októbra 1995, Siesse , C-36/94, ECLI:EU:C:1995:351, bod 20; a z 8. júna 1994, Komisia proti Spojenému kráľovstvu , C-382/92, ECLI:EU:C:1994:233, bod 55. 49 NávrhygenerálnehoadvokátaBobekaprednesené25.07.2018, Dziveva i. ,C-310/16,ECLI:EU:C:2018:623, body 122 a 123. Za účelom poukázať na nevyhnutnosť obmedzenia argumentu efektivity si vo svojich návr- hoch kladie úsmevnú otázku, či by výber DPH nebol efektívnejší, „ak by súd na vnútroštátnej úrovni mal právomoc nariadiť verejné bičovanie na námestí za podvody súvisiace s DPH?“ . 50 Rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 2019, Dzivev a i. , C-310/16, ECLI:EU:C:2019:30, body 33 a 34. 51 Rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 2018, XC a i. , C‑234/17, ECLI:EU:C:2018:853, bod 36. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1964, Costa proti ENEL , 6/64, ECLI:EU:C:1964:66. 52 Rozsudok Súdneho dvora z 26. mája 2016, Ezernieki , C‑273/15, ECLI:EU:C:2016:364, bod 53. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 15. januára 2013, Križan a i. , C‑416/10, ECLI:EU:C:2013:8, bod 70; z 13. decembra 1979, Hauer , 44/79, ECLI:EU:C:1979:290, bod 14; a zo 17. decembra 1970, Internationale Handelsgesellschaft , 11/70, ECLI:EU:C:1970:114, bod 3. 53 Stanovisko Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, bod 170. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi proti Rade a Komisii , C‑402 a 415/05 P, ECLI:EU:C:2008:461, body 283; a zo 17. decembra 1970, Internationale Handelsgesellschaft , 11/70, ECLI:EU:C:1970:114, bod 4. 54 HODÁS, M.: Dialóg súdov vo viacúrovňovom ústavnom systéme (prípad programu OMT). In: MAJER- ČÁK, T. (ed.): Ústavné dni – Implementácia rozhodnutí medzinárodných súdnych orgánov vnútroštátnymi súdmi a inými orgánmi verejnej moci. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2016, s. 238.

15