ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

2.1.1 Zásada prednosti Na rozdiel od znenia Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorá v dôsledku neúspešných referend v niektorých členských štátoch nevstúpila do platnosti, nie je prednosť práva Únie v primárnom práve výslovne upravená, ale vyplýva zo zakladajúcich zmlúv len implicitne. 55 Prvýkrát ju Súdny dvor potvrdil v prípade Costa proti ENEL , v ktorom uviedol nasledujúce hlavné argumenty: – „začlenenie ustanovení práva [Únie] do (právnych poriadkov) jednotlivých člen- ských štátov,… má za následok to, že štáty nemôžu na základe reciprocity presadiť neskoršie jednostranné opatrenie, ktoré je v rozpore s nimi prijatým právnym poriad- kom“ – vykonateľnosť úniového práva „sa nemôže … meniť v jednotlivých štátoch v pros- pech neskorších vnútroštátnych predpisov bez toho, aby nebolo ohrozené uskutoč- ňovanie cieľov Zmluvy… a aby nebola vyvolaná diskriminácia zakázaná čl. 7 [Zmluvy o založení EHS] “ (teraz čl. 18 ZFEÚ) – ustanovenie čl. 189 [Zmluvy o založení EHS] (teraz čl. 288 ZFEÚ), „v zmysle ktorého „nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch“…, s ktorým sa nespája žiadna výhrada, by nemalo žiaden účinok, ak by ktorýkoľvek štát mohol jednostranne zmariť jeho účinky vlastnými právnymi predpismi…“ – „presun práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení zmluvy z vnútroštátneho práv- neho poriadku členských štátov v prospech právneho poriadku [Únie] … spôsobuje ko- nečné obmedzenie… zvrchovaných práv (členských štátov) , ktoré nemôžu byť zrušené neskorším jednostranným právnym aktom nezlučiteľným s pojmom [Únie] “ . 56 Podľa koncepcie prednosti formulovanej v judikatúre Súdneho dvora má každá úniová norma vyššiu právnu silu než akákoľvek vnútroštátna norma, a to bez ohľadu na jej územnú či časovú pôsobnosť. 57 Dovolávanie sa ustanovení vnútroštátneho práv- neho poriadku, hoci aj ústavnej povahy, preto nemôže ovplyvniť účinok práva Únie. 58 Dôsledkom zásady prednosti je neuplatniteľnosť každého vnútroštátneho ustanovenia, ktoré je v rozpore s právom Únie (tzv. vylučujúci účinok, angl. exclusionary effect ), a sú- časne povinnosť orgánu aplikácie práva členskej krajiny priamo uplatniť úniové usta- novenie zakladajúce práva pre jednotlivcov (substitučný účinok, angl. substitutionary effect ). 59 Aplikačná prednosť práva Únie sa pritom uplatňuje nielen v prípade priamej, ale aj nepriamej kolízie úniových a vnútroštátnych pravidiel. Zatiaľ čo priama kolízia 55 Podľa čl. I-6 Zmluvy o Ústave pre Európu: „Ústava (pre Európu) a právo prijaté inštitúciami pri vykoná- vaní prenesených právomocí má prednosť pred právom členských štátov“ . 56 Rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1964, Costa proti ENEL , 6/64, ECLI:EU:C:1964:66. 57 Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora z 29. novembra 1978, Redmond , 83/78, ECLI:EU:C:1978:214, bod 69. 58 Rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 2013, Melloni , C‑399/11, ECLI:EU:C:2013:107, bod 59. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 8. septembra 2010, Winner Wetten , C‑409/06, ECLI:EU:C:2010:503, bod 61; a zo 17. decembra 1970, Internationale Handelsgesellschaft , 11/70, ECLI:EU:C:1970:114, bod 3. 59 KRUIS, T.: Der Anwendungsvorrang des EU-Rechts in Theorie und Praxis – Seine Durchsetzung in Deutsch- land. Eine theoretische und empirische Untersuchung anhand der Finanz- und Verwaltungsgerichte und Be- hörden. 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2013, s. 117.

16