ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

predstavuje stret právnych noriem upravujúcich rovnaké otázky rôznym spôsobom, v dôsledku čoho sa právne účinky týchto noriem navzájom vylučujú, nepriama kolízia zahŕňa všetky ostatné prípady, v ktorých vnútroštátne pravidlá ohrozujú účinnosť práva Únie, a to najmä tým, že bránia uplatneniu práv priznaných úniovým právnym poriad- kom. 60 Niedobitek tak označuje priamu kolíziu za zjavnú, keďže právne postavenie vy- plývajúce z úniovej normy neguje; a nepriamu kolíziu za skrytú, lebo úniovým právom priznané postavenie „sabotuje“. 61 Aplikačná prednosť noriem úniového právneho poriadku sa v odbornej literatúre niekedy označuje ako prednosť práva Únie v užšom zmysle (angl. supremacy ) a tvorí základ úniovej zásady prednosti. 62 Niektorí autori pritom zužujú obsah zásady pred- nosti výlučne na prednostnú aplikáciu úniových ustanovení. 63 Iní spájajú s touto zá- sadou aj ďalšie povinnosti členských štátov pri zabezpečovaní účinnosti práva Únie. Predovšetkým sa to týka záväzku „zabezpečiť úplné uplatnenie práva [Únie] “ , ktorý „ukladá členským štátom povinnosť nielen uviesť ich vnútroštátnu právnu úpravu do sú- ladu s právom [Únie], ale takisto od nich vyžaduje, aby tak vykonali prijatím právnych predpisov, ktoré môžu vytvoriť dostatočne presný, jasný a transparentný právny stav (t.j. stav právnej istoty) , aby sa jednotlivci mohli dozvedieť o všetkých svojich právach a tieto práva uplatňovať na vnútroštátnych súdoch“ . 64 Vnútroštátnym orgánom aplikácie práva ďalej prináleží zabezpečiť v rámci svojich právomocí úplný účinok práva Únie nielen tým spôsobom, že z úradnej moci použijú priamo uplatniteľné právo Únie, 65 ale takisto prostredníctvom eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva (t.j. nepriamy úči- nok práva Únie). 66 Významné sú aj vnútroštátne dôsledky porušenia práva Únie, ktoré tiež možno spájať so zásadou prednosti, najmä zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušením úniových pravidiel. 67 Podľa Krála tak determinuje 60 IONESCU, E. C.: Innerstaatliche Wirkungen des Vertragsverletzungsverfahrens – Die Aufsichtsklage im fö- deralen Gefüge der Europäischen Union. 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2016, s. 52 až 54. KÖNIG, J.: Der Äquivalenz- und Effektivitätsgrundsatz in der Rechtsprechung des Europäischen Gerichtshofs. 1. vyd. Baden-Baden : Nomos, 2011, s. 21 až 23. 61 NIEDOBITEK, M.: Kollisionen zwischen EG-Recht und nationalem Recht. In: Verwaltungsarchiv (Ver- wArch) , zväzok 92 (2001). Köln : Heymanns, 2001, s. 76. 62 FRENZ, W.: Europarecht. 1. vyd. Berlin, Heidelberg : Springer, 2011, s. 5, bod 14. IONESCU, E. C.: Innerstaatliche Wirkungen des Vertragsverletzungsverfahrens – Die Aufsichtsklage im föderalen Gefüge der Europäischen Union. 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2016, s. 50 až 59. 63 Na túto skutočnosť poukazuje napr. NIEDOBITEK, M.: Der Vorrang des Unionsrechts. In: NIEDOBI- TEK, M., ZEMÁNEK, J. (eds.): Continuing the European Constitutional Debate – German and Czech Contributions from a Legal Perspective. Chemnitzer Europastudien (CES), Volume 7. Berlin : Duncker und Humblot, 2008, s. 65. 64 Rozsudok Súdneho dvora z 18. decembra 2008, Komisia proti Španielsku , C-338/06, ECLI:EU:C:2008:740, bod 54. 65 Rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 2021, Whiteland Import Export , C-308/19, ECLI:EU:C:2021:47, bod 31. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N , C‑384/17, ECLI:EU:C:2018:810, bod 61; a z 8. septembra 2010, Winner Wetten , C‑409/06, ECLI:EU:C:2010:503, bod 55. 66 Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i. , C-397 až 403/01, ECLI:EU:C:2004:584, bod 114. 67 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 21. júna 2007, Jonkman a i. , C-231 až 233/06, ECLI:EU:C:2007:373, bod 40; z 30. septembra 2003, Köbler , C-224/01, ECLI:EU:C:2003:513, bod 30; z 8. októbra 1996,

17