ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

zásada prednosti práva Únie v širšom zmysle (angl. primacy ) „vztah veškerého [úniového] práva… a národního práva členských států, a to nejen v rovině aplikační, ale např. i v rovině výkladu či v rovině adaptačně derogační“ . 68 Prednosť práva Únie Súdny dvor zdôvodnil poukázaním na samotný úniový práv- ny poriadok, keď zo svojich úvah vyvodil záver, „že voči právu [Únie] prameniacemu zo Zmluvy ako nezávislého zdroja práva, nemožno… z dôvodu jeho špecifickej a jedineč- nej povahy odporovať na základe vnútroštátneho predpisu cestou súdnych orgánov bez toho, aby nestratilo svoj [úniový] charakter a aby nebol spochybnený právny základ [samotnej Únie] “ . 69 Práve táto jedinečná povaha úniového práva viedla k vytvoreniu autonómne- ho právneho poriadku, ktorý sa svojím charakterom či vlastnosťami vymyká koncepcii tradičného medzinárodného práva. Za spôsobom poňatia úniovej prednosti Súdnym dvorom je potrebné vnímať najmä myšlienku nediskriminácie zdôraznenú už v rozsud- ku Costa proti ENEL , ktorá vyžaduje rovnosť jednotlivcov pred právnym poriadkom Únie. Oppermann ju dokonca považuje za základnú podmienku pre existenciu a akcep- táciu Únie ako takej. 70 Táto myšlienka sa v značnej miere odzrkadľuje v celej judikatúre Súdneho dvora, ktorá zdôrazňuje potrebu dodržiavať zásadu rovnosti napríklad aj v sú- vislosti s výkladom úniových predpisov. Požiadavka jednotnej aplikácie práva Únie totiž vyžaduje, „aby pojmy právneho predpisu [Únie] , ktorý na zistenie jeho zmyslu a významu neodkazuje výslovne na právny poriadok členských štátov, spravidla dostali autonómny a jed- notný výklad, ktorý sa má prijať so zohľadnením súvislosti úpravy a účelu, ktorý je úpravou sledovaný“ . 71 Z hľadiska zdôvodnenia úniovej koncepcie ponímania prednosti možno za pod- statné označiť tvrdenie Súdneho dvora, podľa ktorého z ducha a cieľov zakladajúcich zmlúv vyplývajúca priorita práva Únie predstavuje nevyhnutnú podmienku pre napĺňa- nie cieľov Únie. 72 V zmysle jeho argumentácie by sa užitočný účinok práva Únie (franc. „effet utile“ ) oslabil, ak by národné právne predpisy mohli vnútroštátnym súdom brániť v okamžitom uplatnení úniových noriem. 73 Vnútroštátna právna úprava preto nemôže mať žiadny vplyv na pôsobnosť práva Únie, ktorého prednosť sa riadi výlučne úniovým právnym poriadkom samotným. Iba týmto spôsobom je podľa Súdneho dvora možné Dillenkofer a i. , C-178, 179, 188 až 190/94, ECLI:EU:C:1996:375, bod 20; z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame , C-46 a 48/93, ECLI:EU:C:1996:79, bod 31; a z 19. novembra 1991, Francovich a Bonifaci , C-6 a 9/90, ECLI:EU:C:1991:428, bod 35. 68 KRÁL, R.: Nařízení ES z pohledu jejich vnitrostátní aplikace a implementace. 1. vyd. Praha : C. H. Beck, 2006, s. 3. 69 Rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1964, Costa proti ENEL , 6/64, ECLI:EU:C:1964:66. 70 OPPERMANN, T., CLASSEN, C. D., NETTESHEIM, M.: Europarecht. 4. vyd. München : C.H. Beck, 2009, časť § 7 bod 9. 71 Rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Harbs , C-321/02, ECLI:EU:C:2004:447, bod 28. Po- zri aj rozsudky Súdneho dvora z 27. novembra 2003, Zita Modes , C-497/01, ECLI:EU:C:2003:644, bod 34; z 27. februára 2003, Adolf Truley , C-373/00, ECLI:EU:C:2003:110, bod 35; z 9. novembra 2000, Yiadom , C-357/98, ECLI:EU:C:2000:604, bod 26; z 19. septembra 2000, Linster , C-287/98, ECLI:EU:C:2000:468, bod 43; a z 18. januára 1984, Ekro , 327/82, ECLI:EU:C:1984:11, bod 11. 72 GRIMM, D.: Die Zukunft der Verfassung II: Auswirkungen von Europäisierung und Globalisierung. 1. vyd. Berlin : Suhrkamp, 2012, s. 332. 73 Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 1978, Simmenthal , 106/77, ECLI:EU:C:1978:49, body 20 až 22.

18