ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

hodnutia Súdneho dvora vo veci M.A.S. a M.B. sa účinky čl. 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ môžu líšiť v závislosti od právnej úpravy jednotlivých členských krajín. Uplatnenie vnútroštát- neho namiesto úniového ustanovenia pritom prichádza do úvahy len za predpokladu, že príslušná vnútroštátna právna úprava nebola predmetom harmonizácie na úrovni Únie. Na opačnej strane je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor vo výroku rozsudku zopakoval svoje závery z rozhodnutia vo veci Taricco týkajúce sa výkladu čl. 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ, hoci následne využil príležitosť tento výklad doplniť. V zmysle jeho argumentácie sú rôzne účinky úniovej normy v jednotlivých členských krajinách dôsledkom prelínania pôsobnosti úniových a vnútroštátnych ustanovení, ako aj pretrvávajúcich rozdielov vo vnútroštátnych právnych úpravách. Samotné pravidlo o strate použiteľnosti vnútroštát- neho ustanovenia odporujúceho právu Únie pritom predpokladá, že priamou aplikáci- ou úniovej normy sa zabráni nežiaducim právnym dôsledkom vyplývajúcim z rozporu vnútroštátneho práva s právnym poriadkom Únie. Povinnosť vnútroštátneho súdu pred- nostne uplatňovať právo Únie má teda slúžiť najmä ochrane úniových práv jednotliv- cov. 865 Z toho vyplýva, že prednostná aplikácia úniovej normy musí byť považovaná za nežiaducu vtedy, ak ňou nemožno zabezpečiť vnútroštátny stav zodpovedajúci požia- davkám právneho poriadku Únie, keďže nevyhnutne povedie k porušeniu záruk prislú- chajúcich k ochrane úniových práv jednotlivcov. Vo výsledku tak Súdny dvor neustúpil od svojej koncepcie ponímania prednosti, ale len ju upresnil v tom zmysle, že z dôvodu ochrany autonómnych záruk právneho poriadku Únie samotné úniové právo výnimoč- ne vyžaduje prednostnú aplikáciu vnútroštátnej na úkor úniovej normy. 5.6.4 Ústavná identita ako súčasť národnej identity Pri vymedzení národnej identity chránenej na základe čl. 4 ods. 2 prvej vety ZEÚ sa vynára otázka jej vzťahu k ústavnej identite štátu. Niekedy sú tieto dva pojmy po- važované za rovnocenné, prípadne v značnej miere sa prekrývajúce. Napríklad v slo- venskej odbornej literatúre spomínajú Dobrovičová a Jánošíková „isté napätie“ , ktoré vytvára doktrína Súdneho dvora o účinkoch prejudiciálnych rozhodnutí „najmä vo vzťahu k ochrane ústavnej (národnej) identity“ . 866 Generálny advokát Bot zase zdôrazňuje „potrebu zohľadniť národnú identitu členských štátov, ktorej súčasťou je jednoznačne aj ús- tavná identita“ , v súvislosti s možnosťou uplatnenia vyššieho vnútroštátneho štandardu ochrany základných práv ako zaručuje právo Únie. 867 Odkazuje pritom na Besselinka, ktorý ešte pred vynesením rozsudku vo veci Melloni zhodnotil, že možnosť uplatne- nia ústavného štandardu ochrany základných práv na základe čl. 4 ods. 2 ZEÚ „závisí od toho, či je súčasťou ústavnej identity členského štátu“ . 868 Podobne aj Spolkový ústavný 865 Rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 1978, Simmenthal , 106/77, ECLI:EU:C:1978:49, bod 21. 866 DOBROVIČOVÁ, G., JÁNOŠÍKOVÁ, M.: Záväznosť rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie o preju- diciálnych otázkach. In: In: MAJERČÁK, T. (ed.): Ústavné dni – Implementácia rozhodnutí medzinárodných súdnych orgánov vnútroštátnymi súdmi a inými orgánmi verejnej moci. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafá- rika v Košiciach, 2017, s. 88 a 89. 867 Návrhy generálneho advokáta Bota prednesené 18. júla 2017, M.A.S. a M.B. , C-42/17, ECLI:EU: C:2017:564, bod 172. 868 BESSELINK, L. F. M.: General Report. In: The Protection of Fundamental Rights Post-Lisbon: The Interacti- 6. marca 2018, Achmea , C-284/16, ECLI:EU:C2018:158, bod 35; a stanovisko 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, bod 174.

132