ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

zohľadniť špecifické ústavné požiadavky pri ochrane základného práva zaručeného sú- časne vnútroštátnym a úniovým právom. Jeho poňatie jedným členským štátom sa preto nemusí zhodovať s jeho chápaním ostatnými členskými krajinami. Takýto len marginál- ny význam požiadavky rešpektovania národnej identity odmieta generálna advokátka Kokott a trvá na potrebe jej zohľadnenia „pri vymedzení právomocí medzi Úniou a člen- skými štátmi“ . 891 Pokiaľ bolo cieľom doplnenia príslušného ustanovenia zakladajúcich zmlúv „zachovať základné politické a ústavné štruktúry vlastné každému členskému štátu a tak vymedziť hranice integračnej činnosti Únie, vyplýva z toho, že Súdny dvor môže vyko- návať len obmedzené preskúmanie opatrení prijatých členským štátom na účely ochrany jeho národnej identity“ . 892 Uvedené však platí len v rozsahu, v akom sa jedná o základné vy- jadrenie národnej identity obsiahnutej v národnom ústavnom systéme, aby sa zabránilo konfliktu so zásadou prednosti úniového práva. 893 Ide teda o prípady, kedy „akt požado- vaný na základe práva Únie môže skutočne zmeniť vnútroštátny inštitút alebo vnútroštátnu koncepciu, čím by zasahoval do výlučnej právomoci členských štátov v dotknutej oblasti. K tomu môže dôjsť najmä vtedy, keď ide o pravidlá tvoriace samotný predmet koncepcie, ktorú chce členský štát chrániť z dôvodu svojej národnej identity.“ 894 Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa s týmito návrhmi vysporiada Súdny dvor, ktorý sa v tomto kontexte otázkou ochrany národnej identity doposiaľ nezaoberal. 895 Nezávisle od toho je význam prvej vety čl. 4 ods. 2 ZEÚ nespochybniteľný, keďže priamo prepája úniové právo s ná- rodným ústavným právom. Na jeho základe dochádza k prevzatiu vybraných prvkov národnej identity členských krajín obsiahnutých v ich ústavných systémoch do primár- neho práva Únie. Pre ich identifikovanie je rozhodujúci významový rámec národnej identity ako autonómneho pojmu práva Únie, ktorý postupne vymedzuje judikatúra Súdneho dvora na základe informácií poskytnutých vnútroštátnymi súdmi a dotknu- tými členskými štátmi. Ochrana národnej identity tak nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod porušenia úniových záväzkov, ale zohráva úlohu pri stanovení rozsahu úniových povinností členských štátov. V súlade s doterajšou judikatúrou Súdneho dvora je podľa generálneho advokáta Pitruzzellu v prípade rozporu individuálnych práv zaručených právom Únie s národnou identitou členskej krajiny potrebné „vykonať nevyhnutné, avšak jemné vyváženie týchto dvoch, a priori rozdielnych záujmov, prostredníctvom uplatnenia zásady proporcionality“ . 896 Otázka zmyslu a významu prvej vety čl. 4 ods. 2 ZEÚ smeruje v prvom rade k riešeniu značne komplikovaného vzťahu úniového a národného ústavného práva. Generálny advokát Sánchez-Bordona sa v tejto súvislosti prihovára za začlenenie integ- račného prvku do národnej identity členských štátov. Poukazuje pritom na teleologický výklad čl. 50 ods. 1 ZEÚ, ktorý zdôrazňuje právo každej členskej krajiny slobodne sa 891 Návrhy generálnej advokátky Kokott prednesené 15. apríla 2021, Stolichna obshtina, rayon „Pancharevo“ , C490/20, ECLI:EU:C:2021:296, bod 83. 892 Ibid., bod 90. 893 Ibid., bod 92. 894 Ibid., bod 95. 895 Ibid., bod 93. 896 Návrhy generálneho advokáta Pitruzzella prednesené 14. marca 2019, A , C-89/18, ECLI:EU:C:2019:210, bod 1.

137