ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

vybočovať z rámca úniového práva. 267 Z príslušných ustanovení zakladajúcich zmlúv totiž nemožno vyvodiť všeobecnú výnimku vylučujúcu uplatnenie úniových pravidiel z dôvodu národnej bezpečnosti, pretože takáto výnimka by narušila záväznosť úniového práva a jeho jednotné uplatňovanie. 268 Zakladajúce zmluvy ďalej vytvárajú priestor pre hlbšiu integráciu len niektorých členských krajín a za týmto účelom vymedzujú príslušný inštitucionálny a rozhodovací úniový právny rámec. Na základe čl. 20 ods. 1 a 2 ZEÚ tak môže najmenej deväť kra- jín „nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v rámci iných ako výlučných právomocí Únie… (a na tento účel) využiť jej inštitúcie a vykonávať tieto právomoci uplatňovaním príslušných ustanovení zmlúv…“ . Príslušná iniciatíva krajín musí byť ale „vždy otvorená pre všetky členské štáty“ , pričom úlohou Komisie a zúčastnených členských krajín je za- bezpečiť „podporu účasti čo najväčšieho počtu členských štátov“ . 269 Posilnená spolupráca je však prípustná len vtedy, pokiaľ smeruje k podpore dosiahnutia cieľov Únie, ochrane jej záujmov a posilňovaniu jej integračného procesu, a súčasne nie je možné, aby daný účel dosiahla v primeranom čase Únia ako celok. 270 Akty, ktorými sa vykonáva, „sú záväzné len pre zúčastnené… (krajiny a) nepovažujú sa za acquis, ktoré musia prijať kandidátske štáty na pristúpenie k Únii“ . 271 3.1.2 Územná pôsobnosť V otázke územnej pôsobnosti primárneho práva odkazuje čl. 52 ZEÚ na štátne územie členských krajín, ktoré zahŕňa ich suchozemský povrch, výsostné aj vnútrozem- ské vody, a tiež vzdušný priestor nad suchozemským povrchom i vodnými plochami až do výšky približne 80 až 120 km. 272 Suverenita pobrežných krajín sa navyše vzťahuje aj na dno a podložie ich pobrežného mora, ktorého šírku, nepresahujúcu dvanásť námor- ných míľ, si určuje každý štát samostatne. 273 Za výlučne funkčnú sa považuje „zvrcho- vanosť pobrežného štátu vo výlučnej ekonomickej zóne a na kontinentálnom šelfe… a ako taká je obmedzená na právo na vykonávanie činností prieskumu a využívania uvádzaných v článkoch 56 a 77 dohovoru o morskom práve“ . 274 Zakladajúce zmluvy takto len rámcovo 267 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 11. januára 2000, Tanja Kreil , ECLI:EU:C:2000:2, bod 15; a z 26. ok- tóbra 1999, Sirdar , C-273/97, ECLI:EU:C:1999:523, bod 15. 268 Rozsudok Súdneho dvora z 11. januára 2000, Tanja Kreil , ECLI:EU:C:2000:2, bod 16. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 26. októbra 1999, Sirdar , C-273/97, ECLI:EU:C:1999:523, bod 26; a z 15. mája 1986, Johnston , 222/84, ECLI:EU:C:1986:206, bod 16. 269 Čl. 20 ods. 1 ZEÚ a čl. 328 ods. 1 ZFEÚ. 270 Čl. 20 ods. 1 a 2 ZEÚ. 271 Čl. 20 ods. 4 ZEÚ. 272 Pozri čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, kto- rým sa ustanovuje Colný kódex Únie, Ú. v. L 269, 10.10.2013, s. 11, vymedzujúci colné územie Únie. Ku zvrchovanosti štátu nad svojim vzdušným priestorom pozri VITZHUM, W., PROELSS, A. (vyd.): Völkerrecht. 7. vyd. Berlin : De Gruyter, 2016, s. 380-384. 273 Čl. 2 a 3 Dohovoru OSN o morskom práve, ktorý bol uzavretý 10. decembra 1982 v Montego Bay, na- dobudol účinnosť 16. novembra 1994, a bol schválený rozhodnutím Rady 98/392/ES z 23. marca 1999, mimoriadne vydanie Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1. Súdny dvor odkazuje na tento dohovor v súvislosti s vymedzením štátneho územia členských krajín v zmysle čl. 299 ZES (teraz čl. 52 ZEÚ) vo svojom rozsudku z 29. marca 2007, Aktiebolaget NN , C-111/05, ECLI:EU:C:2007:195, body 56 a 57. 274 Rozsudok Súdneho dvora z 29. marca 2007, Aktiebolaget NN , C-111/05, ECLI:EU:C:2007:195, bod 59.

49