ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

onality vyžaduje, aby prostriedky stanovené v úniových ustanoveniach „boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie“ . 306 Súdy Únie ďalej prihliadajú na všeobecné práv- ne zásady aj vtedy, keď vzhľadom na naliehavú potrebu odstrániť právne medzery v úni- ových právnych predpisoch odvodzujú novú normu od existujúcich noriem práva Únie, nakoľko takto vytvorená norma musí byť v súlade s nimi. 307 Významná je ďalej aj ich interpretačná funkcia, ktorej využiteľnosť sa odvíja od postavenia všeobecných právnych zásad v rámci prameňov práva Únie. V súlade s hierarchiou úniových noriem musia byť totiž všetky ustanovenia sekundárneho práva a tiež medzinárodných dohôd Únie vykla- dané nielen v súlade s primárnym právom, ale aj so všeobecnými právnymi zásadami. 308 Pri textoch sekundárneho práva musia preto vnútroštátne orgány „dohliadať na to, aby sa nevychádzalo z (ich) výkladu… ktorý by bol v rozpore so… všeobecnými zásadami prá- va Únie“ . 309 Rovnaké platí aj pri národných predpisoch, ktoré patria do vecnej pôsob- nosti práva Únie, keďže vnútroštátne orgány sú povinné ich vykladať v súlade s celým úniovým právnym poriadkom, a teda aj všeobecnými právnymi zásadami. 310 Povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva je však obmedzená samotnými vše- obecnými zásadami práva Únie, ako najmä zásadou právnej istoty a zákazom retroakti- vity, a preto „nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva“ . 311 Členské štáty musia ďalej zohľadniť všeobecné právne zásady aj pri prijímaní právnych predpisov v oblasti pôsobnosti práva Únie, napríklad v prípade implementačných usta- novení, keďže zvolená vnútroštátna právna úprava nesmie týmto zásadám odporovať. 312 306 Rozsudok Súdneho dvora z 3. decembra 2019, Česká republika proti Parlamentu a Rade , C-482/17, ECLI:EU:C:2019:1035, bod 76. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 8. júna 2010, Vodafone a i. , C‑58/08, ECLI:EU:C:2010:321, bod 51; zo 14. decembra 2004, Swedish Match , C‑210/03, ECLI:EU:C:2004:802, bod 47; a zo 14. decembra 2004, Arnold André , C‑434/02, ECLI:EU:C:2004:800, bod 45. 307 K vypĺňaniu právnych medzier Súdnym dvorom pozri bližšie SANDER, G. G.: Der Europäische Ge- richtshof als Förderer und Hüter der Integration. 1. vyd. Berlin : Duncker & Humblot, 1998, s. 44 až 51. 308 Pozri napr. rozsudky Súdneho dvora z 19. decembra 2012, Orfey Balgaria , C-549/11, ECLI:EU:C:2012:832, bod 32; z 19. júla 2012, Lietuvos geležinkeliai , C-250/11, ECLI:EU:C:2012:496, bod 40; z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America , C‑413/06 P, ECLI:EU:C:2008:392, bod 174; z 1. apríla 2004, Borgmann , C‑1/02, ECLI:EU:C:2004:202, bod 30; alebo z 21. marca 1991, Rauh , C‑314/89, ECLI:EU:C:1991:143, bod 17. 309 Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2011, N. S. , C-411 a 493/10, ECLI:EU:C:2011:865, bod 77. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 23. decembra 2009, Detiček , C‑403/09 PPU, ECLI:EU:C:2009:810, bod 34; z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i. , C‑305/05, ECLI:EU: C:2007:383, bod 28; a zo 6. novembra 2003, Lindqvist , C‑101/01, ECLI:EU:C:2003:596, bod 87. 310 Pozri rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i. , C-397/01, ECLI:EU:C:2004:584, bod 114. 311 Rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2008, Impact , C‑268/06, ECLI:EU:C:2008:223, bod 100. Po- zri aj rozsudky Súdneho dvora z 8. mája 2019, Związek Gmin Zagłębia Miedziowegobod , C-566/17, ECLI:EU:C:2019:390, bod 49; zo 4. júla 2006, Adeneler a i. , C‑212/04, ECLI:EU:C:2006:443, bod 110; ďalej zo 16. júna 2005, Pupino , C‑105/03, ECLI:EU:C:2005:386, bod 47; ako aj z 8. októbra 1987, Kolpinghuis Nijmegen , 80/86, ECLI:EU:C:1987:431, bod 13. 312 Pozri napr. bod 41 odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, Ú. v. EÚ L 95, 2010, s. 5, podľa ktorého: „Členské štáty by… mali mať možnosť uplatniť podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá v oblastiach koordinovaných touto smernicou… a zároveň zabezpečiť, aby boli tieto pravidlá v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie.“

55