ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

3.3 Právny režim medzinárodných dohôd Hoci medzinárodné dohody uzatvorené Úniou s tretími krajinami či medzinárod- nými organizáciami sú aktmi medzinárodného práva, počnúc nadobudnutím ich plat- nosti tvoria neoddeliteľnú súčasť úniového právneho poriadku. 313 Pri určovaní účinkov ich ustanovení v právnom poriadku Únie je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že majú pôvod v medzinárodnom práve. 314 Platí to i napriek tomu, že úniový právny po- riadok sa vyznačuje svojou nezávislosťou tak od vnútroštátneho, ako aj medzinárodného práva. 315 V praxi to znamená, že v súlade s medzinárodnoprávnymi zásadami „môžu inštitúcie Únie, ktoré majú právomoc vyjednávať a uzatvárať medzinárodnú dohodu, do- hodnúť s dotknutými tretími štátmi účinky ustanovení tejto dohody vo vnútroštátnych práv- nych poriadkoch zmluvných strán. Len v prípade, že táto otázka nie je v dohode výslovne upravená, prináleží príslušným súdom, a predovšetkým Súdnemu dvoru, aby o tejto otázke rozhodli rovnako ako o akejkoľvek inej otázke výkladu týkajúcej sa uplatňovania zmluvy v Únii“ . 316 V tejto súvislosti je významné pravidlo, podľa ktorého „právomoci Únie sa musia vykonávať v súlade s medzinárodným právom“ . 317 Súdny dvor je preto pri roz- hodovaní o účinkoch medzinárodných dohôd Únie povinný uplatňovať medzinárodné právo, a tiež „môže rozhodnúť o výklade niektorých pravidiel tohto práva, ale len v rámci právomoci, ktorú na Úniu preniesli členské štáty“ . 318 V súlade so zásadou prenesených právomocí môže Únia uzatvárať medzinárodné dohody len v prípadoch vymedzených v čl. 216 ods. 1 ZFEÚ, v ktorých má vonkajšiu právomoc. Tieto dohody, ktoré upravujú vonkajšie vzťahy Únie, sú preto niekedy aj Súdnym dvorom označované za vonkajšie dohody Únie. 319 Kľúčový pojem „dohoda“ v zmysle úniového práva je pritom potrebné chápať v širokom význame, ako akýkoľvek 313 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 30. septembra 1987, Demirel , 12/86, ECLI:EU:C:1987:400, bod 7; a z 30. apríla 1974, Haegeman , 181/73, ECLI:EU:C:1974:41, bod 5. Ďalej pozri aj rozsudky Všeobecné- ho súdu z 30. marca 2006, Yedaş Tarim , T‑367/03, ECLI:EU:T:2006:96, bod 38; a z 22. januára 1997, Opel Austria , T-115/94, ECLI:EU:T:1997:3, bod 101. 314 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 9. septembra 2008, Fedon , C-120 a 121/06 P, ECLI:EU:C:2007:212, bod 108; a z 26. októbra 1982, Kupferberg , 104/81, ECLI:EU:C:1982:362, bod 13. Ďalej pozri rozsudok Všeobecného súdu z 30. marca 2006, Yedaş Tarim , T‑367/03, ECLI:EU:T:2006:96, bod 38. 315 Pozri napr. stanovisko Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, bod 170; alebo rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi , C-402 a 415/05 P, ECLI:EU:C:2008:461, body 281 až 285. 316 Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i. , C-366/10, ECLI:EU:C:2011:864, bod 49. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 23. novembra 1999, Portugal- sko proti Rade , C149/96, ECLI:EU:C:1999:574, bod 34; a z 26. októbra 1982, Kupferberg , 104/81, ECLI:EU:C:1982:362, bod 17. 317 Uznesenie Súdneho dvora z 12. júla 2012, Currà a i. , C‑466/11, ECLI:EU:C:2012:465, bod 18. K po- vinnosti Únie vykonávať svoje právomoci v súlade s medzinárodným právom pozri rozsudky Súdneho dvora z 24. novembra 1992, Poulsen a Diva Navigation , C‑286/90, ECLI:EU:C:1992:453, bod 9; a z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i. , C‑366/10, ECLI:EU:C:2011:864, bod 123. 318 Ibid. 319 Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora z 3. decembra 1996, Portugalsko proti Rade , C-268/94, ECLI:EU:C: 1996:461, bod 77; alebo stanovisko Súdneho dvora 1/94 z 15. novembra 1994, ECLI:EU:C:1994:384, bod 27. Obe rozhodnutia v anglickom znení uvádzajú pojem „external agreement“ . V prípade stanoviska 1/94 používa jeho české znenie pojem „vnější dohoda“ , zatiaľ čo slovenské znenie „zahraničná dohoda“ .

56