ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

„ide o dva rozdielne právne akty, s ktorými sa viažu zásadne odlišné záväzky dotknutých strán“ . 344 Podľa čl. 216 ods. 2 ZFEÚ sú medzinárodné dohody uzatvorené Úniou s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami záväzné tak pre inštitúcie Únie, ako aj pre členské štáty, ktoré spolu s Úniou nesú zodpovednosť za plnenie medzinárodnopráv- nych záväzkov z nich vyplývajúcich. Pokiaľ vyjednaná dohoda upravuje výlučne oblasti, v ktorých v súlade so zásadou prenesených právomocí môže konať samotná Únia, je táto oprávnená bez členských štátov dohodu uzatvoriť. Zatiaľ čo Únia priamo zodpovedá ostatným zmluvným stranám za riadne vykonanie takto uzatvorených medzinárodných dohôd, členské štáty musia zabezpečiť plnenie príslušných zmluvných záväzkov predo- všetkým vo vzťahu k Únii. 345 Ak však predmet medzinárodnej dohody presahuje rámec vecnej pôsobnosti práva Únie, musí byť táto uzavretá vo forme tzv. zmiešanej dohody, ktorej zmluvnými stranami, okrem Únie a tretej krajiny či medzinárodnej organizácie, sú aj všetky členské štáty. 346 V tejto forme sú preto uzatvárané všetky dohody upravu- júce oblasti koexistujúcich výlučných právomocí prislúchajúcich na jednej strane Únii, a na strane druhej členským štátom, pokiaľ žiadna s týchto oblastí nie je len doplnková vo vzťahu k tej druhej. 347 Čo sa týka miesta zmiešaných dohôd v právnom poriadku Únie, tie majú „rovnaké postavenie ako dohody uzavreté výlučne [Úniou] v prípade, ak ide o ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje právomoc [Únie] “ . 348 Tie ustanovenia zmiešaných do- hôd, ktoré sa týkajú delených právomoci Únie, „sú neoddeliteľnou súčasťou práva [Únie] iba za predpokladu, že sú spôsobilé ovplyvniť spoločné pravidlá práva [Únie] “ . 349 Pri dojed- návaní a uzatváraní zmiešanej dohody sa od všetkých zmluvných strán vyžaduje, aby konali výlučne v rámci právomocí, ktorými disponujú, a súčasne rešpektovali právomoci ostatných zmluvných strán. 350 Podľa generálneho advokáta Mengozziho je potrebné po- važovať Úniu a jej členské štáty „za síce prepojené, ale samostatné zmluvné strany (zmie- šanej) dohody“ , pričom vzhľadom na povinnosť plniť medzinárodné zmluvné záväzky v dobrej viere, ako aj požiadavky vyplývajúce zo zásady právnej istoty, nemôže „vnútorný akt, ktorým Únia schváli zmiešanú dohodu… zakryť skutočnosť, že Únia je plnohodnotnou zmluvnou stranou dohody“ . 351 Medzinárodnoprávnu zodpovednosť za riadne vykonanie zmiešanej dohody preto nesie tak Únia, ako aj jej členské štáty. Z požiadavky jednoty 344 Stanovisko Súdneho dvora 2/00 zo 6. decembra 2001, ECLI:EU:C:2001:664, bod 11. 345 Rozsudok Súdneho dvora z 26. októbra 1982, Kupferberg , 104/81, ECLI:EU:C:1982:362, bod 13. 346 Pozri napr. stanovisko Súdneho dvora 2/15 zo 16. mája 2017, ECLI:EU:C:2017:376, bod 29. 347 Pozri návrhy generálneho advokáta Wahla prednesené 8. septembra 2016, konanie o vydaní stanoviska 3/15, ECLI:EU:C:2016:657, bod 122, v ktorých poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 3. decem- bra 1996, Portugalsko proti Rade , C‑268/94, ECLI:EU:C:1996:461, body 75 až 77; a na stanovisko Súdneho dvora 1/94 z 15. novembra 1994, ECLI:EU:C:1994:384, body 66 až 68. 348 Rozsudok Súdneho dvora z 30. mája 2006, Komisia proti Írsku , C-459/03, ECLI:EU:C:2006:345, bod 84. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 7. októbra 2004, Komisia proti Francúzsku, C-239/03, ECLI:EU:C:2004:598, bod 25; z 19. marca 2002, Komisia proti Írsku , C-13/00, ECLI:EU:C:2002:184, bod 14; a z 30. septembra 1987, Demirel , 12/86, ECLI:EU:C:1987:400, bod 9. 349 Rozsudok Súdneho dvora z 30. mája 2006, Komisia proti Írsku, C-459/03, ECLI:EU:C:2006:345, bod 69. 350 Rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 2015, Komisia proti Rade , C-28/12, ECLI:EU:C:2015:282, bod 47. 351 Návrhy generálneho advokáta Mengozziho prednesené 29. januára 2015, Komisia proti Rade, C-28/12, ECLI:EU:C:2015:43, bod 68.

60