ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

ne rozhodnutie potvrdzujúce jej nesúlad „vzhľadom na jej obsah alebo postup, na základe ktorého bola uzavretá… (totiž) muselo vyvolať nielen na úrovni Únie, ale aj na úrovni medzinárodných vzťahov závažné ťažkosti a mohlo by spôsobiť ujmu všetkým dotknutým stranám vrátane tretích štátov.“ 336 Prípustné sú preto akékoľvek otázky, ktoré vzhľadom na ich povahu „môžu vyvolávať pochybnosti v súvislosti s materiálnou alebo formálnou platnosťou dohody z hľadiska [zakladajúcich zmlúv] . Rozhodnutie o zlučiteľnosti… môže v tejto súvislosti závisieť nielen od ustanovení hmotného práva, ale tiež od ustanovení, ktoré sa týkajú právomoci, konania alebo inštitucionálneho usporiadania [Únie] “ . 337 Otázka sa preto tiež môže týkať „deľby právomocí medzi [Úniou] a členskými štátmi pri uzatváraní konkrétnej dohody s tretími krajinami“ , čo potvrdzuje aj znenie čl. 196 ods. 2 RP SD. 338 Sporná je úloha Súdneho dvora pri prijímaní medzinárodných dohôd v rámci spoloč- nej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, keďže podľa čl. 275 ZFEÚ je jeho právomoc v tejto oblasti značne obmedzená. 339 Podľa čl. 218 ods. 11 ZFEÚ v prípade, že „je sta- novisko Súdneho dvora záporné, zamýšľaná dohoda nemôže nadobudnúť platnosť, pokiaľ nie je zmenená alebo doplnená, alebo pokiaľ nie sú zmluvy revidované“ . 340 Rozhodnutie Súdneho dvora formou stanoviska každopádne stráca zmysel, ak už došlo k uzatvoreniu medzinárodnej dohody. 341 Preskúmanie zlučiteľnosti už uzatvorenej medzinárodnej do- hody Únie je však možné na základe čl. 263 ZFEÚ v rámci konania o neplatnosť aktu Únie, ktoré môže viesť k zrušeniu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody. 342 Dohoda, ktorú uzatvorila Rada, totiž „predstavuje vo vzťahu k [Únii] akt prijatý jednou z [jej] inštitúcií“ . 343 Platnosť rozhodnutia Rady možno napadnúť žalobou aj vtedy, keď nebola predtým podaná žaloba voči rozhodnutiu Rady poverujúceho na podpis dohody, keďže 336 Stanovisko Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011, ECLI:EU:C:2011:123, bod 48. Pozri aj stanovisko Súdneho dvora 3/94 z 13. decembra 1995, ECLI:EU:C:1995:436, bod 17. 337 Stanovisko Súdneho dvora 1/08 z 30. novembra 2009, ECLI:EU:C:2009:739, bod 108. Pozri aj stano- viská Súdneho dvora 2/92, z 24. marca 1995, ECLI:EU:C:1995:83, bod 14; a 1/78 zo 4. októbra 1979, ECLI:EU:C:1979:224, bod 30. 338 Stanovisko Súdneho dvora 1/08 z 30. novembra 2009, ECLI:EU:C:2009:739, bod 109. Pozri aj stano- viská Súdneho dvora 1/03 zo 7. februára 2006, ECLI:EU:C:2006:81, bod 112; a 2/00 zo 6. decembra 2001, ECLI:EU:C:2001:664, bod 3. Podľa čl. 196 ods. 2 RP SD: „Žiadosť o stanovisko sa môže týkať tak otázky, či je zamýšľaná dohoda v súlade s ustanoveniami zmlúv, ako aj otázky, či Únia alebo niektorá z jej inštitúcií má právomoc takúto dohodu uzatvoriť.“ 339 K tejto otázke pozri bližšie ENGBRINK, S. D.: Die Kohärenz des auswärtigen Handelns der Europäischen Union. Jus Internationale et Europaeum, zväzok 89. 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2014, s. 220- 223. Podľa čl. 275 ZFEÚ: „Súdny dvor EÚ nemá právomoc, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ani pokiaľ ide o akty prijaté na ich základe. Súdny dvor EÚ má však právomoc dohliadať na dodržiavanie čl. 40 ZEÚ a rozhodovať o žalobách podaných v súlade s podmienkami ustanovenými v čl. 263 štvrtom odseku (ZFEÚ) …, ktorými sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí upravujú- cich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 ZEÚ.“ 340 Čl. 218 ods. 11 ZFEÚ. 341 Stanovisko Súdneho dvora 3/94 z 13. decembra 1995, ECLI:EU:C:1995:436, body 19 a 23. 342 Podľa čl. 263 ZFEÚ: „Súdny dvor Európskej únie preskúmava zákonnosť… (okrem iného) aktov Rady… Na tento účel má právomoc rozhodovať o žalobách podávaných členskými štátmi, Európskym parlamentom, Radou alebo Komisiou z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných procesných predpisov, porušenia zmlúv alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa uplatňovania alebo zneužitia právomocí…“ 343 Rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2009, Bogiatzi , C‑301/08, ECLI:EU:C:2009:649, bod 23.

59