ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

požiadavka priznať im prednosť pred úniovým sekundárnym právom. 328 Právne akty Únie musia byť preto „v čo najširšej možnej miere“ vykladané v súlade s vonkajšími do- hodami Únie. 329 Preskúmanie platnosti sekundárnej právnej úpravy vzhľadom na uzat- vorenú medzinárodnú dohodu Únie prichádza do úvahy len vtedy, „ak charakter a štruk- túra… (konkrétnej) dohody tomu nebránia, a… ak sa jej ustanovenia z pohľadu ich obsahu zdajú byť nepodmienečné a dostatočne presné“ . 330 Na opačnej strane prednosť medziná- rodných dohôd Únie pred sekundárnou právnou úpravou sa „na úrovni práva [Únie] nerozširuje na primárne právo a osobitne na všeobecné zásady, medzi ktoré patria základné práva “. 331 Vstúpením do medzinárodných záväzkov preto nesmú byť „dotknuté charak- teristické znaky Únie a práva Únie“ zahŕňajúce najmä prvky úniovej ústavnej štruktúry, ktoré sa odrážajú „v zásade prenesenia právomocí uvedenej v článku 4 ods. 1 ZEÚ a v člán- ku 5 ods. 1 a 2 ZEÚ, ako aj v inštitucionálnom rámci definovanom v článkoch 13 ZEÚ až 19 ZEÚ“ . 332 Ustanovenia medzinárodnej dohody Únie musia predovšetkým rešpektovať povahu úniového právneho poriadku, ktorý vychádza z autonómneho prameňa tvore- ného zakladajúcimi zmluvami a vyznačuje sa vlastnosťami, ako najmä prednosťou pred vnútroštátnymi právnymi poriadkami členských krajín a priamym účinkom množstva ustanovení uplatniteľných vo vzťahu k ich štátnym príslušníkom, ako aj členským kra- jinám samotným. 333 Za účelom kontroly zlučiteľnosti zamýšľaných medzinárodných dohôd Únie s usta- noveniami zakladajúcich zmlúv, a to najmä ochrany týmito zmluvami vytvorenej auto- nómie úniového právneho poriadku, môže členský štát, Európsky parlament, Rada ale- bo Komisia v súlade s čl. 218 ods. 11 ZFEÚ požiadať Súdny dvor o stanovisko. 334 Jeho cieľom je „predísť komplikáciám, ktoré by mohli nastať, ak by bol súdnou cestou napadnutý súlad medzinárodných dohôd zaväzujúcich Úniu“ so zakladajúcimi zmluvami alebo vše- obecnými zásadami práva Únie. 335 Po uzavretí vonkajšej dohody Únie by prípadné súd- 328 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 3. júna 2008, Intertanko a i. , C‑308/06, ECLI:EU:C:2008:312, bod 42; a z 10. januára 2006, IATA a ELFAA , C‑344/04, ECLI:EU:C:2006:10, bod 35. 329 Rozsudok Súdneho dvora z 12. januára 2006, Algemene Scheeps Agentuur Dordrecht , C‑311/04, ECLI:EU:C:2006:23, bod 25. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 1. apríla 2004, Bellio F.lli , C‑286/02, ECLI:EU:C:2004:212, bod 33; a z 10. septembra 1996, Komisia proti Nemecku , C‑61/94, ECLI:EU:C: 1996:313, bod 52. 330 Rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 2008, Fedon , C-120 a 121/06 P, ECLI:EU:C:2007:212, bod 110. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 3. júna 2008, Intertanko a i. , C‑308/06, ECLI:EU:C:2008:312, bod 45; a z 10. januára 2006, IATA a ELFAA , C‑344/04, ECLI:EU:C:2006:10, bod 39. 331 Rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi , C-402 a 415/05 P, ECLI:EU:C:2008:461, bod 308. 332 Stanovisko Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, body 164 a 165. 333 Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2018, Achmea , C-284/16, ECLI:EU:C:2018:158, bod 33; ako aj stanoviská Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011, ECLI:EU:C:2011:123, bod 65; a 1/91 zo 14. de- cembra 1991, ECLI:EU:C:1991:490, bod 21. 334 Súdny dvor zdôraznil svoju úlohu zabezpečiť dodržiavanie autonómie právneho poriadku Únie v stanoviskách 1/09 z 8. marca 2011, ECLI:EU:C:2011:123, bod 67; a 1/91 zo 14. decembra 1991, ECLI:EU:C:1991:490, bod 35. 335 Stanovisko Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011, ECLI:EU:C:2011:123, bod 47. Pozri aj stanoviská Súdneho dvora 1/08 z 30. novembra 2009, ECLI:EU:C:2009:739, bod 107; a 2/94 z 28. marca 1996, ECLI:EU:C:1996:140, bod 3. K prednosti zakladajúcich zmlúv a všeobecných zásad práva Únie pred medzinárodnými záväzkami Únie pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi , C-402 a 415/05 P, ECLI:EU:C:2008:461, body 307 a 308.

58