ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

V súvislosti s nariadením prijímajú členské štáty právne predpisy na vykonanie niektorých jeho ustanovení len v tom prípade, ak sú na to daným nariadením v jeho medziach výslovne splnomocnené, pričom výkon tejto právomoci sa spravuje verejným právom príslušnej krajiny. 366 Priama uplatniteľnosť nariadenia totiž „nezbavuje členské štáty povinnosti prijať vnútroštátne opatrenia, ktoré umožnia zabezpečiť (jeho) uplatňova- nie…“ . 367 Na opačnej druhej nesmú prijaté predpisy ovplyvňovať rozsah pôsobnosti sa- motného nariadenia, ani dopĺňať jeho ustanovenia. 368 Zakázané sú takisto vnútroštátne pravidlá, ktoré by menili spôsob uplatňovania nariadenia, alebo stanovovali dodatočné podmienky jeho aplikácie v rozpore s jeho ustanoveniami. 369 Opatrenia na vykonanie nariadenia nesmú ani zastierať povahu nariadenia ako pravidla Únie a preto by mali upresňovať, „že sa nimi vykonáva voľná úvaha v rozsahu vymedzenom nariadením“ . 370 Základnou povinnosťou členských krajín je tak nebrániť priamej aplikovateľnosti naria- denia, a tým umožniť jeho vzájomné i jednotné uplatňovanie v rámci Únie. 371 Z tohto dôvodu je zakázané aj prebranie textu nariadenia do vnútroštátnej právnej úpravy, keďže by zakrylo úniový pôvod práv a povinností v ňom obsiahnutých, ďalej by mohlo vyvolať pochybnosti o dátume účinnosti jeho ustanovení, ako aj ovplyvniť právomoc Súdneho dvora. 372 Kontrola súladu vnútroštátnych vykonávacích predpisov s príslušným splno- mocňujúcim nariadením pritom prináleží vnútroštátnym súdom. 373 Smernica ukladá členským krajinám, ktorým je určená, povinnosť „prijať do svojho vnútroštátneho právneho poriadku všetky opatrenia potrebné na účely zabezpečenia (jej) plnej účinnosti… v súlade s cieľom, ktorý sleduje“ . 374 V tejto súvislosti sa od členských štátov v prvom rade vyžaduje, aby smernicu transponovali (prebrali) do vnútroštátne- ho právneho poriadku, a to do všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré sa vy- značujú jednak jednoznačnou záväznou právnou silou, ako aj jasnosťou a určitosťou 366 Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 3. apríla 2017, Nemecko proti Komisii , T-28/16, ECLI:EU:T:2017:242, bod 43; ako aj rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 1979, Eridania , 230/78, ECLI:EU:C:1979:216, bod 34. 367 Rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 2008, Komisia proti Nemecku , C-132/05, ECLI:EU:C:2008:117, bod 63. 368 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 15. novembra 2012, Al-Aqsa , C-539 a 550/10 P, ECLI:EU:C:2012:711, bod 86; z 18. júna 1970, Waren-Import-Gesellschaft Krohn , 74/69, ECLI:EU:C:1970:58, body 4 a 6; a z 18.februára 1970, Bollmann , 40/69, ECLI:EU:C:1970:12, bod 4. 369 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 30. novembra 1972, Granaria , 18/72, ECLI:EU:C:1972:108, body 15 až 17; a z 11. februára 1971, Norddeutsches Vieh- und Fleischkontor , 39/70, ECLI:EU:C:1971:16, body 3 až 6. 370 Rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 2004, Komisia proti Holandsku , C-113/02, ECLI:EU:C:2004:616, bod 16. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 31. januára 1978, Zerbone , 94/77, ECLI:EU:C:1978:17, bod 27. 371 Rozsudok Súdneho dvora z 10. októbra 1973, Variola , 34/73, ECLI:EU:C:1973:101, body 10 a 15. 372 Ibid., body 11 a 15. 373 Rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 1979, Eridania , 230/78, ECLI:EU:C:1979:216, bod 34. 374 Rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 2005, Komisia proti Taliansku , C-410/03, ECLI:EU:C:2005:258, bod 39. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 7. mája 2002, Komisia proti Švédsku , C-478/99, ECLI:EU:C:2002:281,bod15;z8.marca2001, KomisiaprotiFrancúzsku ,C-97/00,ECLI:EU:C:2001:149, bod 9; a zo 17. júna 1999, Komisia proti Taliansku , C-336/97, ECLI:EU:C:1999:314, bod 19.

63