ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

(presnosťou). 375 Na opačnej strane formálne prevzatie ustanovení smernice nemusí vždy vyžadovať „vydanie výslovného a špecifického právneho ustanovenia, keďže na vykonanie smernice môže v závislosti od jej obsahu postačovať všeobecný právny rámec“ . 376 Ten však musí byť dostatočne presný aj jasný, a tým umožňovať jednotlivcom rozpoznávať ich úniové práva a odvolávať sa na ne pred vnútroštátnymi súdmi. 377 V súlade s požiadavkou právnej istoty musia vnútroštátne transpozičné ustanovenia byť primeraným spôsobom uverejnené, aby sa jednotlivci mohli oboznámiť s rozsahom svojich úniových práv či po- vinností. 378 Transpozícia sa navyše musí uskutočniť v transpozičnej lehote stanovenej v samotnej smernici, čím sa zabezpečí jej jednotné vykonanie v rámci Únie. 379 Už počas plynutia transpozičnej lehoty sa však členské krajiny „musia zdržať prijímania takých ustanovení, ktoré by mohli vážne ohroziť výsledok stanovený… smernicou“ . 380 Najneskôr do uplynutia transpozičnej lehoty musia byť zvolené vnútroštátne vykonávacie opatre- nia oznámené Európskej komisii, ktorej úlohou je kontrolovať, či sú dostatočné a spĺ- ňajú ciele smernice. 381 Členské krajiny sú v samotných smerniciach spravidla taktiež vyzvané k tomu, aby priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení uviedli odkaz na danú smernicu. 382 V súvislosti s transpozičnou povinnosťou Súdny dvor poukazuje na značné rozdiely v obsahu záväzkov vyplývajúcich členským štátom zo smerníc, ako aj výsledkov, ktoré sa prostredníctvom nich majú dosiahnuť. 383 Niektoré 375 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 6. decembra 2007, Komisia proti Luxembursku , C-57/07, ECLI:EU:C:2007:765, bod 10; a z 30. mája 1991, Komisia proti Nemecku , C-59/89, ECLI:EU:C:1991:225, bod 24. 376 Rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 2015, Komisia proti Poľsku , C‑29/14, ECLI:EU:C:2015:379, bod 38. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 20. novembra 2003, Komisia proti Francúzsku , C‑296/01, ECLI:EU:C:2003:626, bod 55; z 12. júna 2003, Komisia proti Luxembursku , C-97/01, ECLI:EU: C:2003:336, bod 37; a z 23. mája 1985, Komisia proti Nemecku , 29/84, ECLI:EU:C:1985:229, body 22 a 23. 377 Ibid. 378 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 27. februára 2003, Komisia proti Belgicku , C-415/01, ECLI:EU:C:2003:118, bod 21; a z 20. júna 2002, Mulligan a i. , C-313/99, ECLI:EU:C:2002:386, body 51 a 52. 379 Rozsudok Súdneho dvora z 22. septembra 1976, Komisia proti Taliansku , 10/76, ECLI:EU:C:1976:125, bod 12. 380 Rozsudok Súdneho dvora zo 14. júna 2007, Komisia proti Belgicku , C-422/05, ECLI:EU:C:2007:342, bod 62. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 2006, Stichting Zuid-Hollandse Milieufede- ratie , C-138/05, ECLI:EU:C:2006:577, bod 42; a z 18. decembra 1997, Inter-Environnement Wallonie , C-129/96, ECLI:EU:C:1997:628, bod 45. 381 Pozri oznámenie Komisie z 13. decembra 2016 s názvom: „Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva“ , Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10-20, v ktorom táto objasňuje svoju úlohu pri za- bezpečovaní uplatňovania, vykonávania a presadzovania právnych predpisov Únie v členských štátoch. Povinnosť oznámiť transpozíciu smernice Komisii vyplýva priamo z jej znenia, pozri napr.: čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1-62; alebo čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho par- lamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES, Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1-27. 382 Napr. čl. 24 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES, Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1-27. 383 Rozsudok Súdneho dvora z 30. novembra 2006, Komisia proti Luxembursku , C‑32/05, ECLI:EU: C:2006:749, bod 37.

64