ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

vyžadujú prijatie vnútroštátnych zákonodarných opatrení, ktorých dodržiavanie musí podliehať súdnej či správnej kontrole, ďalšie prijatie nevyhnutných opatrení zabezpeču- júcich dosiahnutie všeobecne formulovaných a nekvantifikovateľných cieľov, a iné zase dosiahnutie presných a konkrétnych výsledkov po uplynutí určitej lehoty. 384 Podobne ako pri nariadení či smernici, aj vykonanie rozhodnutia môže predpokla- dať prijatie potrebných vnútroštátnych opatrení. Významnú úlohu zohrávajú členské krajiny napríklad pri vykonávaní rozhodnutí Komisie prijatých v súlade s postupom upraveným čl. 108 ZFEÚ, ktoré vyhlasujú štátom poskytnutú štátnu pomoc za nezluči- teľnú s vnútorným trhom Únie. Podľa nariadenia č. 2015/1589, ktorý stanovuje potreb- né pravidlá na uplatňovanie čl. 108 ZFEÚ, totiž v danom prípade „Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu… (Samotné) vymáhanie sa uskutoční bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento účel a v prípade konania na vnútroštátnych súdoch dotknuté členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslušných právnych systémoch, vrátane predbežných opatrení bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie.“ 385 Všetky legislatívne akty, ale i nelegislatívne akty prijaté vo forme nariadení či smer- níc určeným všetkým členským krajinám, alebo rozhodnutí neuvádzajúcich, komu sú určené, musia byť uverejnené v Úradnom vestníku EÚ, pričom „nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený, alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení“ . 386 Ostatné akty, t.j. smernice určené len niektorým členským kraji- nám a rozhodnutia, ktoré uvádzajú, komu sú určené, sa oznamujú ich adresátom a na- dobúdajú účinnosť dňom ich oznámenia. 387 Tieto všeobecné pravidlá sa vždy uplatňujú v prípade aktov, ktoré neobsahujú osobitné ustanovenia stanovujúce dátum nadobud- nutia ich účinnosti. 388 Zo zásady právnej istoty, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, pritom vyplýva požiadavka, aby „každý akt inštitúcií, ktorý má právne účinky, (bol) jasný, presný a oznámený dotknutej osobe takým spôsobom, aby táto osoba vedela s istotou rozpoz- nať okamih, od ktorého uvedený akt existuje a vyvoláva právne účinky“ . 389 Táto zásada tiež osobitne vyžaduje, „aby… uplatnenie (aktu) bolo pre právne subjekty predvídateľné“ a tým sa celkovo zabezpečila „predvídateľnosť situácií a právnych vzťahov patriacich do prá- va Únie“. 390 Posunutie okamihu nadobudnutia platnosti všeobecne záväzného aktu, hoci pôvodne stanovený okamih už uplynul, môže preto predstavovať zásah do zásady 384 Ibid., body 38 až 40. 385 Čl. 16 ods. 1 a 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie čl. 108 ZFEÚ, Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9-29. 386 Čl. 297 ZFEÚ. 387 Ibid. 388 Rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 2011, Homawoo , C-412/10, ECLI:EU:C:2011:747, bod 30. 389 Rozsudok Všeobecného súdu z 22. januára 1997, Opel Austria , T-115/94, ECLI:EU:T:1997:3, bod 124. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 15. decembra 1987, Írsko proti Komisii , 325/85, ECLI:EU:C:1987:546, bod 18; z 22. februára 1984, Kloppenburg , 70/83, ECLI:EU:C:1984:71, bod 11; a z 9. júla 1981, Gond- rand Frčres a Garancini , 169/80, ECLI:EU:C:1981:171, bod 17. 390 RozsudokVšeobecného súdu z 26. januára 2017, GGP Italy proti Komisii ,T-474/15, ECLI:EU:T:2017:36, bod 63. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 22. februára 1984, Kloppenburg , 70/83, ECLI:EU:C:1984:71, bod 11; a z 9. júla 1981, Gondrand a Garancini , 169/80, ECLI:EU:C:1981:171, bod 17; ako aj rozsudok

65