ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

právnej istoty najmä vtedy, keď účelom tohto posunutia je odoprieť práva jednotlivcom priznaných pôvodným aktom. 391 Naopak, účinnosť aktov, ktoré zakladajú povinnosti pre právne subjekty, môže byť výnimočne odložená práve z dôvodu ochrany ich právnej istoty a legitímnej dôvery. Právny poriadok Únie totiž vyžaduje, „aby akt vydaný orgán- mi verejnej moci nebol použiteľný voči jednotlivcom predtým, ako sa mali možnosť s ním oboznámiť“ . 392 Zatiaľ čo úniové procesné predpisy sú vo všeobecnosti uplatniteľné aj na právne si- tuácie, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich účinnosti, pri hmotnoprávnych pravidlách prichádza ich spätná účinnosť do úvahy „iba vtedy, ak z ich znenia, účelu alebo systému jasne vyplýva, že im má byť takýto účinok priznaný… Hoci vo všeobecnosti zásada právnej istoty bráni opatreniu [Únie] stať sa účinným v čase pred jeho uverejnením, môže sa tak výnimočne stať, ak to vyžaduje cieľ, ktorý treba dosiahnuť, a ak je riadne dodržaná legitím- na dôvera dotknutých subjektov.“ 393 Uvedené pravidlo sa uplatní aj v prípade úniového právneho aktu, ktorý síce retroaktivitu výslovne neupravuje, tá však vyplýva z jeho ob- sahu. 394 Na opačnej strane v práve Únie platí „zásada zákazu retroaktivity trestnoprávnych ustanovení… (ktorá) vyžaduje, aby bola osoba odsúdená za taký trestný čin a z toho dôvodu jej bol uložený taký trest, aké v čase, keď došlo k spáchaniu príslušného skutku alebo opo- menutia predstavujúceho tento trestný čin, stanovoval právny poriadok“ . 395 Táto všeobecná zásada úniového práva tiež bráni „retroaktívnemu uplatneniu nového výkladu normy“ sta- novujúcej trestný čin, pokiaľ jeho „výsledok nebolo odôvodnene možné v čase spáchania porušenia predvídať najmä vzhľadom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridŕžala judika- túra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia“ . 396 Ďalšia všeobecná zásada práva Únie odvodená zo spoločných ústavných tradícií členských štátov je zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho (resp. miernejšieho) trestu, podľa ktorej na skutok spáchaný pred nadobudnutím platnosti predpisu upravujúceho príslušné sankcie sa použijú jeho ustanovenia, ak sú pre páchateľa priaznivejšie. 397 Všeobecného súdu z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn proti Komisii , T‑229/94, ECLI:EU:T:1997:155, bod 113. 391 Rozsudok Súdneho dvora z 22. februára 1984, Kloppenburg , 70/83, ECLI:EU:C:1984:71, bod 11. 392 Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 2011, Polska Telefonia Cyfrowa , C-410/09, ECLI:EU:C:2011:294, bod 23. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 2012, Pimix ,, C‑146/11, ECLI:EU:C:2012:450, bod 33; z 11. decembra 2007, Skoma‑Lux , C‑161/06, ECLI:EU:C:2007:773, bod 37; a z 25. januára 1979, Racke , 98/78, ECLI:EU:C:1979:14, bod 15. 393 Rozsudok Všeobecného súdu z 3. mája 2007, Freistaat Sachsen proti Komisii , T-357/02, ECLI:EU: C:2007:120, body 94 a 95. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 30. apríla 2019, Taliansko proti Rade , C‑611/17, ECLI:EU:C:2019:332, bod 106; z 19. marca 2009, Mitsui & Co. Deutschland , C256/07, ECLI:EU:C:2009:167, bod 32; a z 25. januára 1979, Racke , 98/78, ECLI:EU:C:1979:14, bod 20. 394 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Groep , C‑487/01 a C‑7/02, ECLI:EU:C:2004:263, bod 59; a z 11. júla 1991, Crispoltoni , C‑368/89, ECLI:EU:C:1991:307, bod 17. 395 Rozsudok Súdneho dvora z 20. decembra 2017, Španielsko proti Rade, C‑521/15, ECLI:EU:C:2017:982, bod145. Pozri aj rozsudkySúdnehodvora z8. septembra2015, Tariccoa i. ,C‑105/14, ECLI:EU:C:2015:555, bod 56; a z 10. júla 1984, Kirk , 63/83, ECLI:EU:C:1984:255, bod 21. 396 Rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Rørindustri , C-189, 202, 205 až 208, 2013/02 P, ECLI:EU:C:2005:408, body 217 a 218. 397 Pozri rozsudky Súdneho dvora zo 7. augusta 2018, Clergeau a i. , C‑115/17, ECLI:EU:C:2018:651, bod 26; zo 6. októbra 2016, Paoletti a i. , C‑218/15, ECLI:EU:C:2016:748, bod 25; a z 8. marca 2007,

66