ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

si musia splniť v predpísanej transpozičnej lehote, ktorá im poskytuje časový priestor na prebratie smernice, a preto „nemožno týmto štátom vyčítať, že smernicu neprebrali do svojho právneho poriadku pred uplynutím tejto lehoty“ . 459 Pôvodne Súdny dvor prizná- val členským štátom právo ľubovoľným spôsobom upravovať oblasť pôsobnosti smer- nice počas plynutia lehoty na jej prebratie, a preto vylúčil možnosť, aby sa v tomto ohľade jednotlivci odvolávali na zásadu legitímnej dôvery. 460 Neskôr však zmenil svoj postoj k tejto otázke, keď rozhodol, že hoci členské štáty nie sú povinné pred uplynutím transpozičnej lehoty prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie dosiahnutia výsledku stanoveného smernicou, zo zásady lojality v spojení s ustanovením čl. 288 ods. 3 ZFEÚ im už počas jej plynutia vyplýva povinnosť neohroziť výsledok sledovaný smernicou. 461 Podstatou ustanovenia čl. 288 ods. 3 ZFEÚ je totiž záväzok členského štátu bezpod- mienečne dosiahnuť cieľ smernice, ktorá mu je určená. Všetky vnútroštátne orgány sa preto už po nadobudnutí účinnosti smernice musia zdržať prijímania akýchkoľvek, či už všeobecných alebo konkrétnych opatrení, ktoré by mohli vo výsledku „vážne ohroziť uskutočnenie cieľa stanoveného danou smernicou“ . 462 V tejto súvislosti je nepodstatné, či počas plynutia transpozičnej lehoty prijaté „ustanovenia vnútroštátneho práva… sledujú, alebo nesledujú prebratie tejto smernice“ . 463 Keďže záväzok zaručiť úplný účinok práva Únie sa týka aj súdnych orgánov členského štátu, tieto sú povinné „odo dňa, keď smernica nadobudne účinnosť, sa… v čo najväčšej možnej miere zdržať takého výkladu vnútroštát- neho práva, ktorý by po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice mohol vážne ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou“ . 464 C:2002:281, bod 15; ďalej z 8. marca 2001, Komisia proti Francúzsku , C-97/00, ECLI:EU: C:2001:149, bod 9; ako aj zo 17. júna 1999, Komisia proti Taliansku , C-336/97, ECLI:EU:C:1999:314, bod 19. 459 Rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2016, Milev , C‑439/16 PPU, ECLI:EU:C:2016:818, bod 30. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 15. októbra 2009, Hochtief a Linde‑Kca‑Dresden , C‑138/08, ECLI:EU:C:2009:627, bod 25; zo 4. júla 2006, Adeneler a i. , C-212/04, ECLI:EU:C:2006:443, bod 114; a z 18. decembra 1997, Inter‑Environnement Wallonie , C‑129/96, ECLI:EU:C:1997:628, bod 43. 460 Rozsudok Súdneho dvora z 5. apríla 1979, Ratti , 148/78, ECLI:EU:C:1979:110, body 44 a 46. 461 Rozsudky Súdneho dvora zo 4. júla 2006, Adeneler a i. , C-212/04, ECLI:EU:C:2006:443, bod 121; a z 18. decembra 1997, Inter‑Environnement Wallonie , C‑129/96, ECLI:EU:C:1997:628, bod 43 a 45. 462 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. mája 2016, Komisia proti Rakúsku , C-346/14, ECLI:EU:C:2016:322, bod 50. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 11. septembra 2012, Nomarchiaki Aftodioikisi Aitoloakarnanias a i. , C‑43/10, ECLI:EU:C:2012:560, bod 57; z 26. mája 2011, Stichting Natuur en Milieu a i. , C‑165 až 167/09, ECLI:EU:C:2011:348, bod 78; z 8. mája 2003, Atral , C‑14/02 ECLI:EU:C:2003:265, bod 58; a z 18. decembra 1997, Inter‑Environnement Wallonie , C‑129/96, ECLI:EU:C:1997:628, bod 45. 463 Rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2016, Milev , C‑439/16 PPU, ECLI:EU:C:2016:818, bod 31. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 4. júla 2006, Adeneler a i. , C-212/04, ECLI:EU:C:2006:443, bod 121; a z 22. novembra 2005, Mangold , ECLI:EU:C:2005:709, bod 68; 464 Rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2016, Milev , C‑439/16 PPU, ECLI:EU:C:2016:818, bod 32. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2006, Adeneler a i. , C-212/04, ECLI:EU:C:2006:443, body 122 a 123.

75