ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

z práva [Únie] , ktoré mu umožnia posúdiť túto zlučiteľnosť.“ 550 Mechanizmus prejudiciál- neho konania tak na jednej strane poskytuje „vnútroštátnemu súdu… prostriedok na od- stránenie ťažkostí, ktoré môžu vznikať pri presadzovaní požiadavky, aby právo Únie v rámci súdnych systémov členských štátov nadobudlo plný účinok“ . 551 Na strane druhej „umožňuje zabezpečiť… súdržnosť, plný účinok a autonómiu a nakoniec aj špecifický charakter práva vytvoreného [zakladajúcimi zmluvami] “ . 552 Celkovo tak prejudiciálne konanie „nastoľuje dialóg medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov“ a je nástrojom ich vzájomnej spo- lupráce. 553 Podľa generálneho advokáta Villalóna síce nemá tento vzťah spolupráce „ani zďaleka presný obsah“ , založený je však „na myšlienke, že povinnosť spolkového ústavného súdu zabezpečiť základný poriadok vychádzajúci z vnútroštátnej ústavy sa musí vždy plniť v zmysle otvorenosti alebo prístupnosti právu Únie“ . 554 Za základný kameň tejto vzájomnej spolupráce považuje generálny advokát Jääskinen návrh na začatie prejudiciálneho konania. 555 Na jeho základe si pripravujú a následne svoje písomné pripomienky Súdnemu dvoru predkladajú nielen účastníci konania pred vnút- roštátnym súdom, ktorý predložil prejudiciálny návrh, ale aj iné členské štáty či Komisia, a v niektorých prípadoch tiež ďalšie inštitúcie Únie a tretie krajiny. 556 Keďže predložený návrh tak neslúži len na zodpovedanie prejudiciálnych otázok, Súdny dvor musí dbať na to, aby oprávnené subjekty mali možnosť svoje pripomienky predložiť. 557 Okrem znenia týchto otázok by prejudiciálny návrh vnútroštátneho súdu mal tiež obsahovať: „a) stručné zhrnutie predmetu sporu, ako aj relevantné skutočnosti, ktoré zistil vnútroštátny súd, alebo aspoň zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú; b) znenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré možno v danom prípade použiť, a prípad- ne príslušnú vnútroštátnu judikatúru; c) uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj 550 Rozsudok Súdneho dvora z 23. septembra 2004, Spedition Ulustrans , C-414/02, ECLI:EU:C:2004:551, bod23. Pozri aj rozsudky Súdnehodvora z 29. novembra 2001, DeCoster , C‑17/00, ECLI:EU:C:2001:651, bod 23; zo 6. júna 1984, Melkunie , 97/83, ECLI:EU:C:1984:212, bod 7; a zo 17. decembra 1970, Scheer , 30/70, ECLI:EU:C:1970:117, bod 4. 551 Stanovisko Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011, ECLI:EU:C:2011:123,, bod 83. 552 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2018, Achmea , C-284/16, ECLI:EU:C2018:158, bod 37. Pozri aj stanoviská Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, bod 176; a 1/09 z 8. mar- ca 2011, ECLI:EU:C:2011:123, body 67 a 83. 553 Rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. , C-42/17, ECLI:EU:C:2017:936, body 22 a 23. 554 Návrhy generálneho advokáta Villalóna prednesené 14. januára 2015, Gauweiler a i. , C-62/14, ECLI:EU:C:2015:7, bod 48. 555 Návrhy generálneho advokáta Jääskinena, prednesené 15. júla 2010, Gowan Comércio Internacional e Ser- viços , C-77/09, ECLI:EU:C:2010:432, bod 55. 556 Pozri bližšie čl. 23 Štatútu Súdneho dvora EÚ a čl. 96 RP SD. 557 Rozsudok Súdneho dvora z 10. marca 2016, Safe Interenvíos , C‑235/14, ECLI:EU:C:2016:154, bod 116. Skutočnosť, že návrh neslúži len na zodpovedanie prejudiciálnych otázok, Súdny dvor zdôraznil tiež v rozsudkoch z 9. marca 2017, Milkova , C‑406/15, ECLI:EU:C:2017:198, bod 74; z 10. novem- bra 2016, Private Equity Insurance Group , C‑156/15, ECLI:EU:C:2016:851, bod 63; a z 5. júla 2016, Ognyanov , C614/14, ECLI:EU:C:2016:514, bod 20.

88