ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní“ . 558 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je vnútroštátny súd povinný „uviesť presné dôvody, na základe ktorých si kladie otázku v súvislosti s výkladom niektorých ustanovení prá- va Únie a považuje predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru za nevyhnutné“ . 559 Musí pritom „aspoň v minimálnej miere [objasniť] dôvody výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou práv- nou úpravou, ktorá sa vzťahuje na spor, o ktorom rozhoduje“ . 560 Neprípustné sú preto vše- obecné či hypotetické prejudiciálne otázky, ktoré nie sú odôvodnené „potrebou spojenou s účinným vyriešením sporu týkajúceho sa práva Únie“ , ale smerujú len „k formulovaniu poradných stanovísk“ . 561 Hoci posúdenie nevyhnutnosti návrhu na začatie prejudiciál- neho konania v zásade prislúcha samotným vnútroštátnym súdom, 562 táto domnienka relevantnosti návrhu môže byť výnimočne vyvrátená, ak „je zjavné, že požadovaný výklad ustanovení práva Únie, uvedených v [prejudiciálnych] otázkach, nemá žiadnu súvislosť so skutočnosťou alebo predmetom konania vo veci samej“ . 563 Prejudiciálny návrh zamietne Súdny dvor aj vtedy, keď „nemá k dispozícii podstatné skutkové alebo právne okolnosti potrebné na poskytnutie užitočných odpovedí na otázky, ktoré mu boli položené“ . 564 Po vy- počutí generálneho advokáta môže Súdny dvor tiež požiadať vnútroštátny súd o bližšie vysvetlenie prejudiciálneho návrhu, pričom jeho odpoveď sa následne doručuje všetkým subjektom oprávneným predkladať písomné pripomienky. 565 558 Čl. 94 RP SD. 559 Rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 2017, Puškár , C-73/16, ECLI:EU:C:2017:725, bod 120; z 9. marca 2017, Milkova , C‑406/15, ECLI:EU:C:2017:198, bod 74; z 10. novembra 2016, Private Equity Insurance Group , C‑156/15, ECLI:EU:C:2016:851, bod 62; a z 10. marca 2016, Safe Interenvíos , C‑235/14, ECLI:EU:C:2016:154, bod 115. 560 Rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 2017, Milkova , C‑406/15, ECLI:EU:C:2017:198, bod 74. Pozri tiež vyššie citovanú judikatúru. 561 Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Tele2 Sverige a Watson a i., C‑203 a 698/15, ECLI:EU:C:2016:970, bod 130. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 27. septembra 2017, Puškár , C-73/16, ECLI:EU:C:2017:725, bod 123; z 27. februára 2014, Pohotovosť , C‑470/12, ECLI:EU:C:2014:101, bod 29; z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson , C‑617/10, ECLI:EU:C:2013:105, bod 42; a z 24. apríla 2012, Kamberaj , C571/10, ECLI:EU:C:2012:233, bod 41. 562 Pozri napr. rozsudky Súdneho dvora z 1. apríla 2008, Vláda Francúzskeho spoločenstva, valónska vlá- da , C‑212/06, ECLI:EU:C:2008:178, bod 28; zo 4. októbra 2007, Rampion a Godard , C‑429/05, ECLI:EU:C:2007:575, bod 23; z 19. apríla 2007, Asemfo , C‑295/05, ECLI:EU:C:2007:227, bod 30; z 22. mája 2003, Korhonen a i. , C‑18/01, ECLI:EU:C:2003:300, bod 19; z 13. marca 2001, PreussenE- lektra , C‑379/98, ECLI:EU:C:2001:160, bod 38. 563 Rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2007 , Dell’Orto , C‑467/05, ECLI:EU:C:2007:395, bod 40. Pozri a rozsudky Súdneho dvora z 1. apríla 2008, Vláda Francúzskeho spoločenstva, valónska vláda , C‑212/06, ECLI:EU:C:2008:178, bod 29; zo 7. septembra 1999, Beck a Bergdorf , C‑355/97, ECLI:EU:C:1999:391, bod 22; a z 15. decembra 1995, Bosman , C‑415/93, ECLI:EU:C:1995:463, bod 61. 564 Rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1995, Bosman , C‑415/93, ECLI:EU:C:1995:463, bod 61. Pozri aj rozsudky zo 16. decembra 2008, Michaniki , C‑213/07, ECLI:EU:C:2008:731, body 32 až 34; z 11. septembra 2008, Eckelkamp a i. , C‑11/07, ECLI:EU:C:2008:489, body 27 a 28; z 10. ja- nuára 2006, IATA a ELFFA , C‑344/04, ECLI:EU:C:2006:10, bod 24; a zo 16. júla 1992, Meilicke , C‑83/91, ECLI:EU:C:1992:332, bod 25. 565 Čl. 101 RP SD.

89