ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

týkajú obdobia po pristúpení“ . 574 Svoju právomoc tiež potvrdil v rozsudku vo veci X , hoci skutkové okolnosti nastali pred pristúpením členského štátu k Únii, keďže niektoré následky týchto okolností sa prejavili až po pristúpení. 575 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v práve Únie „pôsobnosť zásady legitímnej dôvery nemôže byť rozšírená tak, aby všeobecne bránila uplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií vznik- nutých za pôsobnosti skoršej právnej úpravy“ . 576 Z uvedeného vyplýva, že pri hodnotení použiteľnosti práva Únie z časového hľadiska treba za podstatné považovať kritérium, či právne účinky situácie, ktorá vznikla ešte pred pristúpením štátu k Únii, pretrvávajú aj po jeho pristúpení. Prejudiciálne otázky môžu predkladať len tie vnútroštátne súdne orgány, ktoré spĺ- ňajú znaky vymedzené rozhodovacou praxou Súdneho dvora. To znamená, že musí ísť o orgány zriadené na základe zákona, ktoré sú nezávislé, majú trvalý charakter, rešpektujú zásadu kontradiktórnosti, aplikujú právne predpisy a prijímajú záväzné rozhodnutia. 577 Navyše by mal pred nimi prevažovať sporový charakter konania, splnenie tejto požiadav- ky sa však nevyžaduje absolútnym spôsobom. 578 Z uvedených znakov vyplýva, že cieľom prejudiciálneho konania je umožniť všetkým vnútroštátnym orgánom s rozhodovacou právomocou obrátiť sa na Súdny dvor, pokiaľ rozhodujú vo veciach s konečnou plat- nosťou. Nie je pritom prekážkou, keď orgán členského štátu spĺňajúci uvedené znaky vydáva konečné rozhodnutia v sporoch len výnimočne, alebo keď kumulatívne plní aj ďalšie úlohy, ktoré nemajú súdny charakter. 579 Podľa generálneho advokáta Colomera ale boli vymedzené kritériá postupne judikatúrou Súdneho dvora do tej miery zmiernené či „skreslené… že pripúšťajú rôznorodú zmes inštitúcií, ktoré nie vždy zapadajú do rámca súd- nej povahy, z ktorého vychádza [čl. 267 ZFEÚ] “ . 580 Preto sa prihovára za prehodnotenie 574 Rozsudok Súdneho dvora z 24. novembra 2011, Circul Globus Bucureşti , C‑283/10, ECLI:EU:C:2011:772, body 27 až 29. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2010, CIBA , C‑96/08, ECLI:EU:C:2010:185, body 13 až 15. 575 Rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2014, X , C-318/13, ECLI:EU:C:2014:2133, body 21 až 24. 576 Rozsudok z 12. septembra 2013, Kuso , C‑614/11, ECLI:EU:C:2013:544, bod 30. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz-Meyer , C-162/00, ECLI:EU:C:2002:57, bod 55; z 29. júna 1999, Butterfly Music , C-60/98, ECLI:EU:C:1999:333, bod 25; zo 14. januára 1987, Ne- mecko proti Komisii , 278/84, ECLI:EU:C:1987:2, bod 36; a zo 16. mája 1979, Tomadini , C-84/78, ECLI:EU:C:1979:129, bod 21. 577 Pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 30. júna 1966, Vaassen-Göbbels , 61/65, ECLI:EU:C:1966:39; ako aj rozsudky z 31. januára 2013, Belov , C-394/11, ECLI:EU:C:2013:48, bod 38; zo 19. septem- bra 2006, Wilson , C-506/04, ECLI:EU:C:2006:587, bod 48; z 27. januára 2005, Denuit a Cordenier , C-125/04, ECLI:EU:C:2005:69, bod 12; z 30. mája 2002, Schmid , C-516/99, ECLI:EU:C:2002:313, bod 34; z 29. novembra 2001, De Coster , C-17/00, ECLI:EU:C:2001:651, bod 17; z 21. marca 2000, Gabalfrisa a i. , C-110 až 147/98, ECLI:EU:C:2000:145, bod 33; zo 17. septembra 1997, Dorsch Consult , C-54/96, ECLI:EU:C:1997:413, bod 23; z 21. apríla 1988, Pardini , 338/85, ECLI:EU:C:1988:194, bod 9; a z 11. júna 1987, X , 14/86, ECLI:EU:C:1987:275, bod 7; a tiež uznesenie Súdneho dvora z 13. februára 2014, Merck Canada , C-555/13, ECLI:EU:C:2014:92, bod 16. 578 Pozri napr. rozsudky Súdneho dvora zo 17. mája 1994, Corsica Ferries , C-18/93, ECLI:EU:C:1994:195, bod 12; alebo z 21. februára 1974, Birra Dreher , 162/73, ECLI:EU:C:1974:17, body 2 a 3. 579 Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 1987, X , 14/86, ECLI:EU:C:1987:275, bod 7. 580 Návrhy generálneho advokáta Colomera prednesené 25. júna 2009, Umweltanwalt von Kärnten , C-205/08, ECLI:EU:C:2009:397, body 25 a 26.

91