ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

nadobudla účinnosť, sa musia „v čo najväčšej možnej miere zdržať takého výkladu vnútro- štátneho práva, ktorý by po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice mohol vážne ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou“ . 625 Pokiaľ ide o právne nezáväzné akty Únie, medzi ktoré patria napríklad odporúča- nia, sú vnútroštátne súdy povinné na ne prihliadať „na účely rozhodnutia sporov, ktoré sú im predložené, najmä ak objasňujú výklad vnútroštátnych ustanovení prijatých s cieľom zabezpečiť ich vykonanie alebo ak majú za cieľ doplniť záväzné ustanovenia práva Únie“ . 626 Zásada nepriameho účinku práva Únie sa tiež vzťahuje na medzinárodné dohody uzat- vorené členskými štátmi. Vnútroštátny súd tak musí overiť, či prípadnú nezlučiteľnosť takejto dohody s právom Únie nemožno odstrániť jej eurokonformným výkladom, „a to v najväčšej možnej miere a v súlade s medzinárodným právom“ . 627 Pokiaľ sa výklad me- dzinárodnej dohody uzatvorenej pred pristúpením členského štátu k Únii preukáže ako nemožný, čl. 351 ods. 1 ZFEÚ umožňuje vnútroštátnemu súdu uplatniť jej zmluvné ustanovenia, napriek tomu, že sú v rozpore s právom Únie. 628 Povinnosť prihliadať na úniové právne normy z úradnej moci môže byť však za ur- čitých podmienok obmedzená zásadou non ultra petita . Zásada účinnosti (efektivity) úniového práva totiž „v podstate nevyžaduje, aby vnútroštátne súdy z úradnej moci vzniesli dôvod vychádzajúci z porušenia ustanovení práva Únie, ak by ich preskúmanie takého dôvo- du nútilo ísť nad rámec sporu, tak ako ho vymedzili účastníci konania, a vychádzať z iných skutočností a okolností, ako sú tie, na ktorých účastník konania so záujmom na uplatnení uvedených ustanovení založil svoj návrh“ . 629 Takýto postup „chráni právo na obranu a za- bezpečuje riadny priebeh konania, a to najmä zamedzením prieťahov v dôsledku posudzo- vania nových dôvodov“ . 630 Vnútroštátne súdy preto nemusia uvádzať ex officio právny dôvod založený na porušení úniových ustanovení vtedy , „pokiaľ by ich skúmanie tohto dôvodu nútilo vzdať sa pasivity, ktorá im prináleží“ podľa pravidiel vnútroštátneho práva a tým vyjsť z rámca sporu vymedzeného účastníkmi konania, a súčasne za predpokladu, že účastníci konania mali „skutočnú možnosť nastoliť pred vnútroštátnym súdom dôvod 625 Rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2016, Milev , C‑439/16 PPU, ECLI:EU:C:2016:818, bod 32. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2006, Adeneler a i. , C-212/04, ECLI:EU:C:2006:443, body 122 a 123. 626 Rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 2016, Koninklijke KPN a i. , C‑28/15, ECLI:EU:C:2016:692, bod 41. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 24. apríla 2008, Arcor , C‑55/06, ECLI:EU:C:2008:244, bod 94; z 11. septembra 2003, Altair Chimica , C‑207/01, ECLI:EU:C:2003:451, bod 41; a z 13. decem- bra 1989, Grimaldi , C‑322/88, ECLI:EU:C:1989:646, bod 18. 627 Rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 2003, Budějovický Budvar , C-216/01, ECLI:EU:C:2003:618, bod 169. 628 Ibid., bod 173. 629 Rozsudok Súdneho dvora z 25. marca 2021, Balgarska Narodna Banka , C‑501/18, ECLI:EU:C:2021:249, bod 135. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 7. augusta 2018, Hochtief , C-300/17, ECLI:EU:C:2018:635, bod 52; z 26. apríla 2017, Farkas , C‑564/15, ECLI:EU:C:2017:302, bod 32; zo 7. júna 2007, van der Weerd a i. , C‑222 až 225/05, ECLI:EU:C:2007:318, body 36 a 41; a zo 14. decembra 1995, van Schijn- del , C‑430 a 431/93, ECLI:EU:C:1995:441, bod 22. 630 Rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, van der Weerd a i. , C‑222 až 225/05, ECLI:EU:C:2007:318, bod 35. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 1995, van Schijndel , C‑430 a 431/93, ECLI:EU:C:1995:441, bod 21.

97